Povedz proste iba áno (SK)

4.kapitola

Týždeň prešiel mihnutím oka. Znovu bol piatok a ja ležala na gauči v obývačke. V dome nikto nebol a tak ma obklopovalo ticho, ktoré mi hovorilo, aby som si kľudne na chvíľku pospala. Dievčatá boli skvelé. Spoznala som ich lepšie počas večerov, ktoré sme spolu trávili pri jednom stole s fľašou vína alebo prosecca. Patricia ma začínala prijímať lepšie, bola viac komunikatívna a pýtala sa ma na rôzne veci. Catherine naopak stále hovorila iba o chlapovi od susedov, o ktorom som jej nič neprezradila. Najčastejšie som sa stretávala ale s Meredith. Catherine a Trish boli študentky a pracovali vždy, keď mali čas. Meredith už školu dokončila pred rokom a práve si hľadala nové zamestnanie. V tom starom dala výpoveď kvôli tomu, ako tam fungovala sociálna politika. Pár krát som si s ňou sadla na záhradu s čerstvo uvarenou kávou v hrnčeku ignorujúc zimu, ktorá nás presviedčala ísť späť dnu. Rozprávali sme sa o všetkom možnom. Keď sa ale dostala k práci, prekvapila ma svojimi schopnosťami. Na mobile mi ukazovala, čo všetko vytvorila v marketingových kampaniach a pri ktorých reklamách v televízii vyhrali jej nápady. Aj napriek tomu, že som ju poznala len týždeň, mala som pocit, že sme si sadli omnoho lepšie ako som kedy mohla čakať. Chvíľami som sa bála toho puta, ktoré medzi nami vznikalo s každou novou konverzáciou, no ležiac na gauči uprostred ticha som bola rada za každý hlas, ktorý v dome existoval. Dlho som s nikým nebývala.

Keď sa ozval zvuk zvončeka, otvorila som oči a odhrnula deku stranou. Meredith bola na pohovore, Catherine a Trish v škole. Bola som úplne sama a hoci nebola ani jedna hodina, chcelo sa mi spať.

„Ideeem," túžila som po tom zakričať to nahlas, no nakoniec som len potichu prišla k dverám a skôr než som ich otvorila, uistila som sa, že na druhej strane nie je niekto divný, zamaskovaný alebo podozrivý.

„Ahoj," usmial sa na mňa Chris, keď ma uvidel vo dverách. „Ja..." zakašľal a potom si prstami prešiel cez vlasy. „Chcel som si dať do kávy cukor, no zistil som, že mi došiel a vôbec sa mi nechce ísť teraz do obchodu, tak som si povedal, že zaklopem."

„Zazvonil si," opravila som ho.

„Pravda."

Jeho úsmev bol nákazlivý. Chris mi zlepšil náladu len tým, že sa objavil na prahu našich dverí. Odkedy som ho stretla na pláži som ho viac krát už nevidela. V dome sa nesvietilo a auto, ktoré pred tým stálo pred bránou, zmizlo. „Um, a nechcel by si si dať kávu so ?"

„Nechcem vás vyrušovať," poškrabal sa za krkom a potom vložil svoje ruky do vreciek nohavíc. Nemal na sebe žiaden kabát a vonku bola kosa. Na nohách mal len nejaké zapichovačky a bodkované červené ponožky.

„Som tu sama," vyšlo zo mňa. „Dievčatá prídu až tak za dve hodiny."

„Espreso."

„Prosím?" zasmiala som sa.

„Dám si espreso, ak je to možné."

Ustúpila som sa stranou, aby mohol vojsť dnu a ukázala som rukou smerom ku kuchyni. Potom som za ním zamkla.

V kuchyni som zapla kávovar a naliala som vodu do nádoby. Chris dosypal zrnká kávy, ktorú našiel v poličke a vytiahol zo skrinky dva hrnčeky. „Ako dlho tu bývaš?" spýtal sa ma zatiaľ, čo nastavoval intenzitu a veľkosť kávy na displeji.

„Týždeň."

„Naozaj?" otočil sa ku mne, keď kávovar začal pripravovať naše kávy. Prikývla som. „Odkiaľ z Anglicka si?"

„Portsmouth," priznala som sa spomínajúc na dom, v ktorom som vyrastala. Hneď som tú myšlienku zahodila. „Ty?"

„Cambridge."