C U R S E /Stray Kids/

4,2

Priestorom sa ozvalo niekoľko výstrelov, po ktorých pridal Hyunjin ešte viac na plyn. Na jeho šťastie kričala diaľnica prázdnotou a nepeknou januárovou pochmúrnosťou.

,,Krista," zavrčal, akonáhle mu do zadného skla udrelo niekoľko strelných nábojov, na čo miestami popraskalo. Prasklín bolo málo a skutočne ocenil dobre odvedenú prácu za tuning a výstuž auta. Už dávno uznal, že Han zamestnáva spoľahlivých ľudí. Našťastie i nanešťastie.

,,Takto mi ju idete doničiť," zafňukal si sám pre seba a pohľad znovu presmeroval na autá za ním. 

Na tvári sa mu objavil úškrn pri zazretí jemu až priveľmi známeho neprestrieľného jeepu a Chevrolleta, ktorý sa spoza strieborného neprestrIeľného auta vynoril. 

,,Že sa na viac nezmôžu," zasmial sa Minho do vysielačky a pridal na plyn. Prázdnotou sa ozval hlučný rev motora.

,,Škandinávci, čo čakáš," odpovedal mu so smiechom Chan a hnal sa za ním. 

Akonáhle sa Minho nachádzal pár metrov za Švédmi, kufre Land Roverov pred ním sa otvorili a na láskyplné privítanie mu do očí zamávali štyri zbrane.

,,No to ma pojeb, že si vzali knochy! Nacucni sa!" zakričal do vysielačky a o chvíľu na to pocítil zozadu silný náraz červeného auta. 

Náboje mu udierali do predného skla, no ani s ním nehli. 

,,On je neprestrieľný, vy sráči," zasmial sa sám pre seba. 

A keď bol už len kúsok od áut, z ktorých na nich strieľali, privrel oči a obé ich zozadu narazil. Víťazne zvrieskol. Šoféri stratili nad Land Rovrami kontrolu, čo sa prejavilo v tom, že Minho s Chanom mali pred sebou zrazu voľnú cestu. 

,,Tiež sú tupí, že boli tak blízko pri sebe," ozval sa blondýn do vysielačky, vzdialil sa od kolegovho jeepu a pohľadom prešiel na čierne autiská, ktoré boli úboho vyvalené na stranách diaľnice. 

Zrazu sa za Hyunjinom nenachádzalo toľko štokholmských zmrdov, ale len dvaja. A oni boli traja s omnoho lepšou výbavou. Tmavovlások so znamienkom pod okom sa sám pre seba uškrnul. Chceli ísť proti ním, tak majú, čo si zaslúžili. 

Plánovanie ďalšieho Faitinho únosu by nedovolil a už vôbec nie Timmarom. Zrovna ich naozaj v láske nemal. O Nemcoch sa radšej ani nezmieňoval, tých nedokázal na zasadnutiach ani vystáť. 

Asfalt diaľnice pod nimi sa čoraz rýchlejšie míňal a drobné vločky snehu sa jemne vznášal vzduchom.

,,A teraz čo, tí dvaja už rovnakú chybu nespravia." Z vysielačky vyšiel hlas blondýna.

A Chan mal skutočne pravdu. Rovnakú chybu už rozhodne neurobia. A keby aj, bola by celkom škoda tak pekných Nissanov. 

,,Budeme robiť to, čo vieme najlepšie." 

Úškrn na jeho tvári sa ešte zväčšil. Už ho ani neprekvapovalo, že v takých situáciach nebol nervózny. Zozačiatku tréningov a prvých akcií bol zo seba zhrozený, no časom to všetko odišlo. Neboli to preňho osoby s dušami a povahami. Nepriatelia boli preňho len škodce, ktoré bolo, je a aj bude potrebné zlikvidovať, inak sa vám budú vždy pliesť pod nohy a znepríjemňovať život. Budú sa vám prekusávať kožou a cucať krv.

A on nemal rozhodne v pláne prísť o osobu, ktorá sa stala behom mesiaca jeho najbližšou a najvzácnejšou. 

,,A to je?" 

,,Improvizovať," zasmial sa Minho. ,,Chan, harpúnu!"

Medzitým udierali do Hyunjinovho auta ďalšie a ďalšie streľné náboje, na čo si pekne ponadával. Tak krásne auto a toľko bolesti bolo prinútené prežívať. Náskok mal však tak veľký, že o chvíľu prestal registrovať náboje.