C U R S E /Stray Kids/

2,1

Hyunjin zaparkoval v zasneženom dvore a v hlave preklínal toho, kto navrhol Švédsko. Nerátal, že tam bude naozaj toľko snehu už v polke decembra. Kráčajúc k bráne, ktorú chcel zamknúť mu praskal sneh pod vojenskými koženými topánkami.

,, Bože, tu je kosa. Som rád, že mi dnes Han písal mail, aby som sa s chalošmi premiestnil, haha. Nič v zlom, ale fakt som rád, že z týchto mrazov odchádzam." Zaškeril sa červenovlások na svojho dlhoročného priateľa a kolegu. ,, I keď sa s tebou nerád lúčim, makačka sa rovná peniaze. A tie potrebujem. A ty tiež, tak si s Jisungom a zvyškom pohnite. Bude to krásny balík. Premýšľal si, čo budeš robiť s toľkými peniazmi?" Ako hovoril ďalej, z úst mu vystupovali obláčiky pary, ktoré pomaly stúpali k modrej oblohe, ktorú sem tam pretrhávali biele mraky.

Zrána to vyzeralo, že počasie bude znovu pod psa, no vyčasilo sa. Hyunjinovi dodávalo slnko potrebnú energiu.

Nevedel či mu chce svoj plán povedať. Sfalšovať doklady, vyplatiť sčasti Hana a vypadnúť z toho všetkého svinstva. Kúpiť si niekde menší dom s potrebnými vecami a venovať sa činnostiam, ktoré ho lákajú. Niekedy premýšľal i nad tým, že by si založil rodinu. Avšak zamietol to, on nie je muž na vzťah ani manželstvo.

Nechcel sa ženiť, byť otcom. Vedel, že bude hrozným otcom. Kto by ho i chcel, keby sa dozvedel o jeho minulosti? Pozerala by sa naňho jeho dcéra ako na hrdinu alebo spodinu, ktorá ubližovala ľuďom? A jeho syn? Videl by v ňom vzor alebo cítil len vzdor? A priateľka, manželka? Ostane sám a bol s tým zmierený. Snažil sa si to aspoň nahovárať.

,, Neviem, Jeongin, vôbec neviem, čo s toľkými peniazmi," povzdychol si a kráčal od brány k svojmu kamarátovi.

,, Ja si asi kúpim nejakú vilu na pláži v Thajsku. Budem tam chodiť a platiť si kurvičky." Hyunjin sa na najmladšom len zasmial. Ženy a sex to je jeho. Lenže Jeongin neplánoval len to. Plánoval podobnú vec ako Hyunijn. Nevládal už robiť špinavú robotu. Chcel vedieť žiť sám so sebou a takto to nešlo.

Boli to mladí muži ponorení v hlbokej jedovatej vode, ktorá ich samotných v dušiach ničila. Ich sny a túžby boli ukryté v nebezpečných búrkových mrakoch, ktoré vrhali nebezpečné blesky. Dosiahnuť ich z ich situácie, to je náročnejšie než u obyčajných ľudí.

Sám Hyunjin bol zničení vlastnou minulosťou i detstvom. Nevládal na to ani spomínať. Jeho otec nebol naňho nikdy hrdý, matku nikdy nijak nepotešil.

Jeongin sledoval svojho priateľa, jeho oči naplnené divnou emóciou. Jemu neznámou emóciou. Chcel sa spýtať, čo sa deje, no vedel, že tmavovlások by mu nič neodpovedal. Nerád rozpráva o svojich trápeniach.

,, Tak potom ma niekedy zavolaj na obhliadku," mrkol naňho Hyunjin. Tým mrknutím zmizla i neznáma emócia. ,, Inšpirujem sa k zariadeniu tej svojej."

Odpoveďou mu bol Jeonginov smiech. ,, To sa nestane. Ty chceš mať všetko podľa seba, chlape. Všetko musí byť podľa teba. Či sa jedná o prácu, zariaďovanie, ani kompromisy ti nič nehovoria."

,,To je pravda," zasmial sa i on. Avšak ako sa pomaly blížili ku vchodovým dverám, Hyunjin sa začal cítiť nejak divne. Tešil sa na drobné dievča a zároveň sa mu pri vybavení jej tváre krútil žalúdok.

Zamrazilo ho, keď jeho sluch zaznamenal krik z podzemia. Dlhé nohy sa mu dali do rýchleho pohybu pripomínajúceho takmer beh. Otvoril dvere do miestnosti, kde mal každú noc uloženú krehkú dievčinu, no posteľ plakala zármutkom za mladou britkou.

Ako kráčal schodmi do podzemia chaty, v žilách mu vrela krv hnevom. A v tom ju zbadal. Ležala na zemi, oči zatvorené, líca zmáčané slzami. Hnal sa proti dvom mužom ako agresívny býk proti červenej farbe.

,, Vy idioti!" Zreval na nich tak nahlas a útočne až obomi trhlo. Zohol sa k dievčaťu a oslovil ju. Tvár mala od krvi, ktorá jej tiekla z nosa i zo studenej zeme, ktorá bola zaprasená od bastarda, ktorý vysel zo stropu. Neodpovedala. Nereagovala.

,, Hyunjin,..." ozval sa starší blondýn. ,, Ktorý z vás ju tu priviedol. Rozjebem mu papuľu! Ste normáli?! O čo ste sa kurva snažili?!" Neodkázal sa ovládať. Hwang Hyunjin, človek, ktorý len nedávno vyhral boj nad ovládaním svojej agresivity sa zrazu vytratil.

,, Tak kto?!" Očami skákal z jedného na druhého. Videl ich visieť s reťazami okolo krkov, dolámanými končatinami a znetvorenými tvárami.

,, Ja, doriti, ja. A spravil som dobre, aspoň sme sa poistili, že sa nebude pokúšať o klamstva," odfrkol si nezaujato Minho. Vysoký tmavovlások zareagoval tak rýchlo, až to Chan nedokázal postrehnúť. Súril ho k stene, kde ho chytil pod krk.

,, Skazil si všetko, o čo som sa snažil. Ty parchant! Rozkazy tu dávam ja a ty si musíš robiť vždy podľa seba. Vždy musíš komplikovať situácie," zakričal a tresol mu hlavou o tehlovú stenu.

,, Je to mladé dievča, ktoré sa v tomto všetkom ocitlo nedobrovoľne, kurva, tak jej nespôsobuj ešte väčšiu traumu než sme jej spôsobili doteraz. Ešte raz urobíš niečo, čo som nekázal, tak sa postarám o to, aby si z nášho tímu vypadol a môžeš si ísť špiniť ruky akurát tak atramentom do skurvenej kancelárie. Ešte raz sa k nej priblížiš, tak sa nebudem držať nakrátko," rozprával a sledoval tvár svojho kolegu, ktorá pomaly strácala svoju prirodzenú farbu. Nutkanie tresnúť ním o stenu ešte raz, no tentokrát omnoho silnejšie, ho svrbelo v rukách a prstoch.

,, Hyunjin, stačí," chytil ho Chan za plece.

,, Nechytaj sa ma, nechytaj!" štekol Hyunjin a pustil Minhov krk. Mladík sa rozkašľal a s ublížením na egu sa na vysokého tmavovláska odporovo zamračil. Bastard, pomyslel si. Presne v tej chvíli do pivnice dobehol i zmätený červenovlások. Očami behal medzi dievčaťom, plešatým belochom a nimi. ,, Čo sa tu stalo?"

,, Odchádzate, hneď teraz. A ty si mu to všetko nemal dovoliť. Myslel som si, že sa na teba dá spoľahnúť." Jeho tón hlasu bol naďalej útočný a znechutený. Neveril tomu, čo Minho spravil. Neveril, čo jej spôsobil.

,, A toho hajzla na reťaziach si berte so sebou. Mučte si ho niekde inde, pre mňa za mňa si ho i zabite. Ale už vypadnite." Mal v sebe toľko hnevu, najradšej by okolo seba ničil všetko v dohľade. Pokazili mu to, vedel, že áno. Vedel, že dievča sa bude báť ešte viac a ešte väčšmi bude paralyzované všetkým, čo videlo.

Jednou rukou jej zašiel pod kolená a druhou poza chrbát. Nebola tak ľahká ako väčšina kórejok, ktoré dvíhal, no nevenoval tomu pozornosť. A zatiaľ, čo kráčal s britkou v rukách hore schodmi, Minho ho vo svojej mysli preklínal. Neznášali sa už od doby výcviku.

,, I tak ju budeš musieť zabiť, takže je jedno či bude mať traumu alebo nie." Tie slová mu udreli do chrbta a privodili zúfalosť do srdca.