C U R S E /Stray Kids/

0,6

Berlín

Priestorom sa spletali konverzácie mnohých ľudí, národností, jazykov, až z toho Faith prichádzalo čoraz viac zle od žalúdka. Hluk, dav, tváre, ktoré nikdy nevidela, persony, od ktorých nemala šancu vedieť, čo očakaváť, oči, ktorým nemala ako uniknúť.
Žalúdok sa jej obracal, žlč každú chvíľu dráždila jej krk, bystrý pohľad skákal ako zbesnený z osoby na osobu, z kúta na kút, z kamery na kameru.

Myseľ jej kričala strachom, nohy sa v lodičkách triasli. Potreba si vziať kabát a utekať, čo najďalej ju premohla hneď po vstupe do sály. Ale sklamať tak osoby, ktoré jej dali druhú šancu na dobrý a úspešný život? Byť naozaj tak sebecká? To rozhodne nechcela, nechcela ich nahnevať, sklamať a nechcela sklamať ani samú seba. Povedala si, že to zvládne, tak to nejak zvládne. Hodinu predsa dá. Potom sa akurát tak ozýva vodičovi a letí na hotelovú izbu, kde sa ukryje pod perinu.

V ústach mala zrazu priveľmi sucho, a tak siahla po pohári, i keď šampanského, z tácky čašníčky, ktorá prechádzala okolo nej a naraz ho do seba naliala. Nikto sa tu nezaoberal tým ako rýchlo to vypila, za čo bola nesmierne rada. Smäd to veľmi nezahnalo, ale lepšie ako nič, aspoň nateraz.

,,Faith? Ako sa ti inak spalo? '' spýtala sa jej Alessia, ktorá popíjala šumivé, lahodné šampanské z vylešteného pohára, ktorého vrch z jednej strany zdobila machuľa rúžu krvavočervenej farby naneseného na jej perách. Jej celkový vzhľad bol dnes famózny. Šaty tmavozelenej farby jej krásne zvýrazňovali krivky dokonalého tela, oči zvýraznené dymovým líčením a vlasy boli skutočne jej korunou krásy, i keď boli len jemne natočené a vlny jej padali voľne chrbát.

Od čašníka vzala ďalší pohár v snahe znovu zahnať smäd.,, Veľmi dobre, spala som ako zabitá, o koľkej si vlastne prišla? '' položila svojej staršej kamarátke otázku a odpila si, tentoraz pomalšie. Pohľadom si dovolila prejsť z toľkých ľudí na ňu. Prečo zrazu vyzerala, že sa jej uľavilo?

,,Fúh, '' vydýchla si nečujne, no Faith sa rozhodla neriešiť to. Opýta sa na to neskôr, teraz rozhodne nie.

,,Nečakala som, že sa tu objaví toľko Korejcov, '' konštatovala nižšia z nich v pastelovo fialových šatách, keď zazrela neďaleko od nich veľkú skupinu ľudí, ktorým absolútne nič nerozumela. Znervozňovalo ju to. Bože, prosím, ochraňuj ma. Modlila sa v duchu. Už ani nie hodinu, to nejak zvládne.

Alessia sa obzrela za seba a skúmavým pohľadom si ich prezerala. Zameriavala sa hlavne na vlasy a tváre, keď však nezahliadla muža zo včera, povzdychla si. Čo čakala? Že sa tu len tak náhodné zjaví niekto, koho spoznala v klube? Opitá ešte k tomu? Nebuď taká naivná, zanadávala si a rovnako ako Faith, znovu siahla po šampanskom. Koľko fliaš asi tak museli zakúpiť?

,,Ako sa vlastne cítiš?'' Dievčina v pastelovo fialových šatách zadržala povzdych.

,,Je to vporiadku, chvíľu tu ešte vydržím a potom pôjdem na hotel. Len asi idem naozaj nájsť normálnu minerálku, neskutočne ma smädí.'' Na to jej len staršia jzmne kývla hlavou a usmiala sa. ,,Ja si zatiaľ nájdem nejakého sexoša na tancovanie.'' Faith nad ňou musela pretočiť očami. Je tak nenásytná, čo sa týka mužov.

Váhavými krokmi sa vydala pomedzi ľudí k stolu s občerstvením a pohármi s vodou. Po jednom z nich okamžite siala a celý ho vypila. Pri po cítení sviežej tekutiny privrela oči. Konečne, povzdychla si v hlave.

Malú chvíľu tam ešte postávala a sledovala ľudí no potom sa vydala na toalety. Dúfala, že pred vstupom do nich bude nejaká lavička alebo kreslá, do ktorých by si mohla sadnúť a na pár minút vystrieť nohy. Chôdza vo vysokých topánkach nebola jej šálkou kávy.

Radosťou takmer vypískla, keď tam zbadala nádherne čalúnený gauč béžovej farby. Že vôbec pochybovala o tom, že by ho v tejto luxusnej budove nemali. Doslova sa doň hodila a započúvala sa. Žiadne hlasy. Ďalšie plus. Žiadne hlasy, žiadni ľudia, žiadne oči.

Z malej kabelky vytiahla telefón, v ktorých mala poznámky týkajúce sa ďalšieho týždňa v práci. Musí objednať nové suroviny do kaviarne a pripraviť čerstvé cheesecaky.

Každopádne jej omnoho viac vyhovovalo, keď sedela tu, v tichu a väčšom súkromí, ako stáť medzi ľuďmi. Dúfala, že jej nevlastní rodičia nebudú veľmi nahnevaní, ale prekonala sa už viac než dosť.

,,Môžem si prisadnúť? '' Faith pri začutia mužského hlasu so zvláštnym prízvukom trhlo a srdce sa jej rozbúchalo tak rýchlo až mala pocit, že jej prerazí kosti hrudného koša.

Pohľadom rýchlo strelila na mladého muža, vysokého Korejca s tmavohnedými vlasmi a čiernymi dúhovkami.

,,J-ja, samozrejme,'' povedala zaskočene a posunula sa čo najviac ku kraju. Čo iné mala povedať?!
Až keď si sadol, zacítila nádhernú vôňu jeho parfému a znamienko pod okom. Do riti!