C U R S E /Stray Kids/

1, 0

______Faith______

Sneh mi v okamihu napadal do tenisiek, ktoré boli spolu s ponožkami a okrajmi riflí premočené.
Nevedela som, čo robiť, ako sa správať a reagovať. Moje myšlienky sa zaoberali len útekom a krutými následkami, ktoré môžu nastať.

Je to kvôli tetovaniu, ktoré mi zhnusilo pohľad na samú seba? Alebo je to kvôli tomu, že si ma jednoducho vyhliadli a chcú ma zneužívať? Chcú ma niekomu predať? Vraj s pannami ide obchodovanie úspešnejšie... Alebo ma predajú na orgány? A budú mi predtým ubližovať? Testovať na mne drogy? Panebože!

Slzy sa mi v čoraz väčších návaloch liali po tvári a zmáčavali líca a izolepu, ktorá mi bránila vo vyvrátení žalúdka a vzlykoch.
Telo sa mi triaslo strachom, hnevom, zúfalstvom. Chcela som odísť, hneď. Utekať, čo najďalej od nich. Od mužov, ktorí nie sú z Európy. Od mužov, ktorí mi môžu ublížiť.

Mala som chuť kričať a fľusnúť im jednému po druhom do ksichtov. Toto potešenie mi však bolo odopreté a tak jediné na čo som sa zmohlo bolo neustále mikanie sa v silnom zovretí ich prstov, ktoré spočívali na mojich predlaktiach.

Bolo mi ukradnuté ako vyzerám a aké môžu byť následky. Uteč. Uteč. Uteč. Uteč. Mykaj sa! Kop! Utekaj!

,, Ty krpatá mrcha! Čo ťa nenaučili slušnosti?! " zavrčal na mňa modrovlasý. Tak slušnosti?! Kým mi však do mysle vbehla ďalšia myšlienka, omráčila ma silná facka na líci a kopanec do brucha.

Z úst sa mi snažil vydrať bolestný výkrik a vzlyk. Telo mi zrazu ochromil ľadový sneh. Nohy som si napriek bolesti v bruchu pritiahla k hrudi a snažila sa stočiť do najmenšieho klabka.

,, Ako odporný slimák, ktorého treba zašliapnuť. Pfuj, špina,... ",, To by stačilo!" Povedomá farba hlasu so zvláštnym prízvukom, ktorá prerušila modrovlasého ma zamrazila viac než všetok sneh okolo. Došľaka, kde na severe to vlastne som, keď tu sú toľké záveje? A ako dlho tu je ten muž? Videl celé dianie? Je ich nadriadený?

Sneh predomnou zapraskal a zrazu sa mi okolo brady obmotali drsné prsty, ktoré ma prinútili ukázať tvár zašednutej oblohe.

,, Pozri na mňa,"prikázal mi pokojným tónom, narozdiel od modrovlasého šoféra, ktorý bol očividne veľmi prchký. Mohla som mu však odporovať? Nie, nevládala som, a to bol len, úbohý, začiatok všetkého utrpenia.

Očami som pomaly prechádzala od jeho kožených topánok cez kolená ukryté pod látkou smokingu, bielu košelu až k jeho tvári a očiam. Tmavé, chladné, bez jedinej emócie. Tak ma nimi prepaľoval, až som musela pohľad odvrátiť do boku k snehovému záveju. Telo ma pálilo od mrazu.

,, Do očí sa mi pozeraj! "Nemusel ani zvyšovať hlas alebo dať doň hnev a desil ma. Ako mu mám pozrieť do očí, keď to nezvládnem ani sama so sebou v zrkadle?...

,, Faith, nepokúšaj." A tak som mu do nich pozrela. I napriek všetkému tomu odporu, strachu a hnevu. Koľko si toho o mne pozisťovali? Majú aj nejakú zložku?

,,Dobré dievča, "prehovoril a rukou zašiel k mojim, od snehu vlhkým, vlasom, po ktorých ma pohladil a následne pomaly prešiel k okraju pásky, ktorú strhol. Na spodnej časti tváre som pocítila odpornú palčivú bolesť a z úst vyšiel sykot. Ja ti dám dobré dievča, zasran.

,, Vidíte, ani násilie netreba. Vezmem si ju a neskôr sa vám ozvem, "povedal, chytil ma za podpazušia a zdvihol na premrznuté nohy, ktoré som si pomaly nezvládala cítiť. Akonáhle som však stála s jeho pomocou na nohách a pery boli neprelepené, z rýchlosti, v ktorej ma na ne zdvihol sa mi zatočila hlava a celý obsah žalúdka skončil na snehu kúsok od kučeravého blondýna.

,, Fuj, kurva,... "Ani to nestihol dopovedať, natiahlo ma a z krku sa mi valila ďalšia várka nechutenstva. Jedna jeho ruka opustila svoje predchádzajúce miesto a stiahla mi všetky vlasy za krk.

,, Nestojte tu, doboha, čo čakáte kým sa vám vyliahnú vajcia? Vypadnite." Och, doriti, zavrčal. Z toho ako sa mi z hrdla valilo čoraz viac zvratiek som ani nestihla postrehnúť, kedy odišli.

,, Skončila si?" spýtal sa a po jemnom prikývnutí, ktorá mu ako skromná odpoveď očividne postačila, pred tvárou sa mi objavila hodvábna biela výšivka so zlatým lemovaním, ktorá mi utierala tvár od nechutných zvyškov zvratiek, ktoré sa usídlili v snehu a roznášali vo vzduchu nepríjemný zápach.

,, Keby si nemala zviazané ruky, utierala by si papuľu sama,"povedal, kapesník zložil presne podľa okrajov, niekam ho vložil a následne mi rozrezal viazaciu pásku na zápästiach. Vnútro mi zaplavila menšia úľava. Tie sa radosťou začali až po prsty prekrvovať. O chvíľu ich však zvierali jeho dlhé prsty. Celé telo som mala skrehnuté od mrazivéhi vetra, ktorý mi prerezával kožu.

,, Dáme si pravidlá. Ruky ti nechám voľné a budem sa ti snažiť dôverovať, že sa o nič nepokúsiš. Ak sa pokúsiš, zviažem ti ich aj so zvyškom tela tak, že budeš mať jednotlivé časti fialové a znecitlivené. Taktiež ťa čaká kufor alebo potrestanie. Dúfam, že si uvedomuješ svoju momentálnu situáciu a postavenie, " prehovoril a potiahol ma k jeho obrovskému autu, do ktorého ma doslova hodil.

Prsty sa mi zakradli ku kľúčke dvier, no kým som sa odvážila k ďalšiemu činu sedel vedľa mňa.,, Neprovokuj. ''

,, Ja som..." Ako rýchlo zo mňa vyleteli, tak rýchlo boli aj umlčané.

,, Ani sa nesnaž. Nemáš šancu." Naštartoval motor a auto sa pohlo. Jeho hlas ma uzemnil ešte viac. Došľaka, veď by som ani nemala nijakú šancu mu utiecť. Sme v horách, všade sú polmetrové záveje a ešte k tomu je takmer tma. Buď by som zamrzla alebo by ma zožrala nejaká zver.

Chrbtom som sa oprela o kožené sedadlo, ktoré začínalo postupne hriať. Dokelu, aká je vôbec šanca, že by sa mi útek podaril... Títo muži majú určite nejaký výcvik. A ten vedľa mňa ani nehovorím. Bezemočný chladný prístup so skvelými reflexami a bystrým zrakom. Koľkých môže mať na rukách...

Došľaka... Odvrátila som hlavu k oknu, aby nevidel ďalšie slzy, ktoré som nevládala zastaviť. Absolútne by som nezvládla hrať nejakú hrdinku, ktorej sa nič nedotkne. Doriti... Veď neviem, kde som, s kým to vlastne som, prečo tu som, kam ma vezú a... A čo bube vlastne ďalej s mojou úbohou existenciou.

Viečka očí som k sebe silno stisla a snažila sa ignorovať i nepríjemne pálivý pocit v krku zo žalúdočných kyselín. Dúfala som, že sa mi podarí zaspať a na celé toto zabudnúť aspoň na pár chvíľ. Tento človek ma k niečomu potrebuje. Inak by mi už dávno ublížil...