C U R S E /Stray Kids/

1,6

Po ich rozhovore, jej dal pokoj a doprial zohriatie pred krbom na gauči. Dúfal, že aspoň ona by vedela o tom tetovani viac. Žiaľ, naivné dúfanie sa nevypláca. 

Na kuchyňský stôl si nachystal všetky veci potrebné k práci a zatiaľ, čo sa fotografie zo zrkadlovky exportovávali do notebooku, vzal do ruky mobil a prezvonil Jeonginovi. 

Faith ležala na gauči a očami sledovala blkotajúce plamienky ohňa. Teplý vzduch jej hladil pokožku a pomaly ju uspával. Premýšľala či rozhodnutie, ktoré zvolila a povedala mu, bolo skutočne správne. Ublížili by niekomu z jej známych, aby sa poistili, že hovorí pravdu? Alebo by sa jej tým vyhrážali? 

Hlavu pootočila a oči zabodla do chrbáta vysokého muža. Hanbila sa za svoj stav, ktorý sa pred dvoma hodinami odohral a zároveň bola stále zmätená z jeho reakcie. Mohol si predsa myslieť, že to len hrala, aby jej dal pokoj a ublížiť jej. Ale objatie? To bolo to posledné, čo od neho čakala po vstúpení do reality z úzkosti a záchvatu. 

Očakávala hnev a bolesť. Bola jej poskytnutá neha a utešenie, milý prístup. Po dlhom rozhovore bez veľkého nátlaku z jeho strany, ju nechal ležať na gauči pred krbom, aby sa zohriala. Tento človek možno nie je tak zlý ako vyzerá. Nechcela však predbiehať. Nie je s ním ani deň, tak ako môže takto premýšľať a zhodnocovať ho? Nič o ňom nevie. Kontrastom on vie o nej všetko. 

,, Zdravím ťa chlape, ako sa ti zatiaľ darí? Som rád, že sa ozývaš. Nevedel som či ti môžem zavolať, pretože si mohol mať zrovna s ňou problémy." Hyunjina jemne zahrialo pri srdci v momente, čo započul svojho blízkeho dlhoročného priateľa a kolegu. 

,, Ide to v poriadku, ľahko, zatiaľ. Počuj, kedy asi prídeš, potreboval by som, aby si mi doniesol pár vecí. Poslal by som ti zoznam. Alrik tu nechal nejaké potraviny, ale rozhodne nám to nebude stačiť. Boh vie, ako dlho tu budeme musieť zostať a samú ju tu rozhodne nenechám. Nielen, že po nej môže ísť ešte niekto, ale podceňovať ju nejdem." Bol však presvedčený, že je až priveľmi úzkostlivá na to, aby sa pokúsila o útek. V tomto smere sa mu jej úzkosť priplietla pod nohy ako priateľ. 

,, Niečo musím doriešiť, Han mi dal zas na starosť nejakého idiota, ktorý sa snažil podvodmi z našej spoločnosti získať peniaze. Posnažím sa však, čo najskôr, chcem ju vidieť. Volal som s Minhom a vraj je to teda kosť!" zvolal nadšene a zasmial sa. Hyunjin sa musel pousmiať nad najmladším členom tímu. Červenovlások mal skutočne sexuálny apetít. 

A kosť teda bola v inom smere. Bude si ju musieť zvážiť a odmerať, pretože neverí číslam v zázname. Plánoval to uskutočniť hneď po telefonátoch a zaslaní fotiek Felixovi a spolu, ktorý je zahrabaný v zemi za počítačmi. 

Čo ho však vždy vytočilo bol fakt, že pán Han im priložil ďalšiu prácu, i keď nemali dokončenú tú predošlú. Nehovoriac o tom teraz, keď majú nájsť niečo, čo možno ani neexistuje. A ak to nenájdu, potom to bude skutočne problém pre nich všetkých. Musia to nájsť. Musí odtiaľ odísť on i oni. Tento štýl prežívania ich ani jedného neprivádzal k radosti. 

Koľkokrát túžil po predstave pokojného života s vlastnou rodinou a dcérou. Mal by normálnu prácu, nemusel by byť neustále ostražitý a to najdôležitejšie, konečne by prišiel na to, čo je láska. Márne sa koľkokrát na to snažil prísť, i tak mu to pripadalo ako hlúposť. Hlúposť, ktorú však chcel zažiť. 

,, Nič také si nepredstavuj, neskrivíme jej ani vlas na hlave, pokiaľ to nebude naozaj potrebné a ty ani nikto z tímu sa jej ani nedotknete tými vašimi špinavými prackami," prehovoril s vážnosťou v hlase. Vedel, že jeho priatelia a kolegovia majú veľa skúseností, no na nej by to praktikovať nemuseli. I keď prakticky by mu to malo byť jedno. Pravdepodobne z tohto všetkého živá nevyviazne a aj keby áno, bude mať dlhodobé problémy s bezpečnosťou. 

,, Aish, vždy si tak lakomý, že si už niečo skúšal? " Červenovlások do staršieho vždy rád rýpal, vedel, že to Hyunjin neznáša. 

,, Uvidím, možno neskôr, momentálne sa snažím prísť na to, kde sa to môže nachádzať. Idem ešte zavolať Felixovi. Švihni si s tou robotou a dotrep svoj zadok do tejto zimy." Následne mladíkovi telefonát zrušil a vytočil ďalší. 

Po dlhom telefonáte s Felixom, Jisungom, Changbinom a sedenia za obrazovkou notebooku a rozhodol trošku ponaťahovať. Jedno bolo jasné, v kancelárii by stopercentne nedokázal pracovať. Stereotyp ho zabíja a nervuje.

Vstal z nepohodlnej stoličky a pozrel na bytosť ležiacu na gauči. Podišiel k nej bližšie a podľa ťažkých výdychov spoznal, že skutočne zaspala.

Nedokázal pochopiť faktu, že zaspala v miestnosti s jej únoscom a človekom, ktorý jej je schopný spraviť čokoľvek. S človekom, pri ktorom je jasné, že mu po rukách steká v rozsiahlych potokoch krv mŕtvych ľudí.

Podišiel k nej a s neistotou ju prikryl huňatou šedou dekou. Prečo si len nemohla byť mužom. Všetko by šlo ľahšie...