C U R S E /Stray Kids/

Epilóg

Bol tak zatiahnutý do vlastných myšlienok, že takmer prehliadol osobu vkráčajúcu do jazdného pruhu, ktorým sa hnal. Na brzdu dupol silno až ho na sedadle hodila dopredu a so stiahnutým obočím pozrel na mladú ženu pred ním. Takmer ju zrazil. Keď mu však došlo, že sa z miesta absolútne nehýbe, zamračil sa ešte viac a dlaňou udrel do volantu. Ulicami sa ozvalo hlasné zatrúbenie, no ženou, presnejšie dievčaťom, pred jeho autom v strede jazdného pruhu, ani nehlo. 

Tá tvár mu bola známejšia než mu v prvom momente napadlo, no hmla sa mu lepila na myšlienky a nedokázal si spomenúť, kde ju videl. Dlhé vlasy sa jej obmotávali okolo rúk ukrytých pod kabátom a oči hľadeli rovno do tých jeho. Bolo to len pár sekúnd kým sa všetko udialo a kým z vrecka vytiahla zložený papier, na ktorom po jeho rozložení svietilo meno. 

Meno, ktoré sa mu vrylo do hrudníka a spôsobilo šok. Stálo tam jej meno. Faith. Očami rýchlo poblúdil po okoliu a ukazovák mu zrazu vystrelil k uličke kúsok od nich. Kladným kývnutím hlavou mu dala vedieť o pochopení úmyslov. A následne mu to došlo. Svalmi na rukách mu trhlo pod náporom absurdnosti celej tej situácie. Nemienil sa nechať vyviezť z miery a ešte pred vystúpením z auta do ruky schmatol zbraň, ktorou na ňu hneď po opustení tepla vozidla namieril. 

Jej mimika tváre ostala však stále rovnaká. Nevyľakala sa, nebola šokovaná ani zmätená. Práve naopak, ostala maximálne pokojná. 

,,Ako si ma našla?" zavrčal a prižmúril oči. Nepáčila sa mu rovnako ako celá situácia, ktorá vznikla. 

,,Nie si jediný, ktorého k takejto robote vycvičili." Hlas mala uvoľnený a očami si ho premeriavala od hlavy po päty. ,,Mala som vám v Berlíne venovať viac pozornosti. Už o deň skôr by mi došlo, že otec plánoval Faith niečo také spraviť. Nehovoriac o tom, že s vami v to ráno podpísal zmluvu. Hneď ako sa dozvedel, čo plánujete, konal aby vám pomohol. Aby pomohol sám sebe."  V hlave sa snažila zahnať spomienku na noc strávenú s alkoholom a krásnym mladým mužom rovnakého pôvodu ako Hyunjin. 

Takmer mu zmäkol pohľad. Takmer. Stále to mohla byť líška, odporný špeh. 

,,Nie som ozbrojená. Mohol by si tým na mňa prestať mieriť?" zagúľala očami a váhavým krokom pristúpila k nemu o krok bližšie. Posmešne jej smerom nadvihol obočie a zasmial sa. ,,To určite. Prečo si teda tu? O čo ti ide?" 

Pristúpil k nej a bez akejkoľvek otázky jej začal ohmatávať časti tela, aby zistil či nemá nikde ukrytú zbraň. ,,Je toto skutočne potrebné?" odfrkla si a zastrčila padnutý prameň vlasov za ucho. 

,,Viac než si myslíš." Následne od nej ustúpil a založil si ruky na hrudi. 

,,Nevedela som o tom, nevedela som o ničom. Keby áno, vzala by som ju preč a už vôbec neprehovárala na Berlín. Dokonca som aj uverila tomu, že je mŕtva. Otec ma chcel od tohto všetkého držať čo najďalej, vedel, že sme k sebe viazané..." Nachvíľu sa odmlčala a pozrela na svoje topánky. 

,,Trvalo mi istú chvíľu, kým som zistila o čo ide a kde je. Kým som zistila, že vôbec žije. Kým ti však poviem všetky ďalšie veci, potrebujem vedieť či ti môžem veriť a či ty uveríš mne a nezbavíš sa ma pri najbližšej príležitosti." 

,,Myslíš si, že len tak uverím týmto sračkám?" Bolo mu skutočne do smiechu. ,,Zjavila si sa tu z ničoho nič. Uprostred Holandska, rovno pred mojím autom. Ako mám vedieť, že pre nich nešpehuješ?" 

Povzdychla si. ,,Napichla som sa na vás. Som zručnejšia než vyzerám a šikovnejšia než si ktokoľvek všimol. Za tie roky som sa u nás vo firme naučila kde čo, bez toho, aby o tom niekto vedel. Taktiež som dostatočne sledovala Lucasa, všetko okolo neho bolo divné, nejasné. Bol pre toto všetko až príliš slušný, čo sa týkalo správania. Zistila som, pre koho nás špehuje, zistila som, že Faith žije a že po nej pôjdu, a to všetko som zistila ešte predtým než som sa na vás napichla. Mrzí ma, čo sa stalo... "