C U R S E /Stray Kids/

2,7

,,Bolo to úžasné, neskutočne veľmi ďakujem," povedala a vyzliekla si čierny kabát. 

,,Kam ich uložíme? Môžme ich prevesiť na stoličky pred krb, aby sa vysušili. Asi sme to s tým ohadzovaním snehom trošku prehnali," zasmiala sa a jej vlasy opustila hrejivá čiapka.

Pozrel na ňu a skôr než stihol akokoľvek popremýšľať nad reakciou, z úst mu vyšiel smiech. Jej vlasy boli totižto rôzne popriepletané. 

Akonáhle si po nich prešla a uvedomila si, na čom sa smeje, obočie sa jej k sebe mierne stiahlo.

,,Hej, prestaň!" Hlas mala jemne zvýšený, ale taktiež sa zasmiala. Ani si neuvedomovala, že mu celú dobu tykala. On naopak áno a na jeho vlastné prekvapenie mu to neprekážalo. Dokonca ho to tešilo. Bola tak roztomilá. Strapaté vlasy a červené líca z tepla v chate. 

,,Môžem si ísť rozčesať vlasy?" pozrela naňho veľkými očami a zamrkala. Len sa usmial a prikývol. 

,,Utekaj." Drobná postava o chvíľu zmizla za dverami kúpeľne a on zavesil kabáty na stoličky pred krb.

Mladík sa musel posadiť na roh gauča z návalu toľkých rôznych pocitov. Pocity, ktoré sa v ňom nikdy predtým neobjavili, sa doňho zrazu v ten deň valili ako obrovské vlny oceánu na pláže. Nerozumel tomu. Čo sa to s ním, dočerta, deje? Čo to všetko znamená? Došľaka, čo to so mnou je?! Kričal na seba v hlave. Bol tak neskutočne zmätený. 

A prečo vlastne cítil, že mu chýba, keď si len odskočila do kúpeľne rozčesať dlhé vlasy? Po chvíli vstal a rozhodol sa jej doniesť suché oblečenie, pretože to ich bolo premočené zo snehu vonku. Keby doňho hodil snehovú guľu niekto z kolegov, s veľkou pravdepodobnosťou by ho tým snehom chvíľu dusil. Odjakživa sa vyhýbal aktivitám podobným tým, ktoré robili ešte pred desiatimi minútami vonku. 

Vošiel do svojej izby a otvoril šuplík bielej komody, v ktorom sa ukrývali jeho tričká. Všetky boli v dvoch farbách - čierna, biela. Na farebné oblečenie si nikdy nepotrpel. Preferoval čiernu, bielu, šedú a hnedú. Vyvolávalo to v ňom komfort a pokoj. 

V hlave sa mu objavil obraz dievčiny v jeho dlhom tričku, ktoré by jej poskytlo bezpečný úkryt pre nahé telo. A zrazu sa objavila predstava, ktorá sa objaviť rozhodne nemala. Nedokázal ju však potlačiť. Nedokázal. Potreboval ju. Potreboval sa jej dotýkať, hladiť ju, bozkávať po krku, na stehnách. V tej chvíli mal nutkanie jej celé telo obdariť jemnými bozkami. 

Nikdy predtým nemal pri žiadnej žene tak obrovskú túžbu ako pri nej. Ani si neuvedomoval ako rýchlo sa dostal ku kúpeľni, ktorej dvere následne bez jediného zaklopania otvoril. 

Prekvapene naňho pozrela a kefu položila na medovú skrinku, na ktorej sa nachádzalo i umývadlo elipsovitého tvaru. Keď ho nechávala v predsieni s mokrými kabátmi, v mysli ho prosila, aby šiel za ňou do kúpeľne. A presne to sa i stalo. Prišiel akoby jej čítal myšlienky. 

Pristúpil k nej o krok bližšie. Stáli od seba približne desať centimetrov. Bol tak blízko, tak veľmi blízko. Srdce sa jej rozbúšilo vzrušením a nadšením. Chcela, aby pristúpil bližšie, ešte bližšie a bližšie a bližšie a bližšie. Chcela, aby bol pri nej tak blízko, že by ich telá neoddeľoval jediný centimeter. 

,,Faith," prehovoril a tričko položil vedľa kefy. Panebože. Skríkla na seba v mysli. Tváril sa tak inak. Jeho hlas bol tak iný. Prečo ju vzrušilo už len to, že vyslovil jej meno?!

,,Á-áno?" jemne sa zakoktala a oči sa jej ešte väčšmi rozšírili. Jemne sa pousmial nad jej zaskočenou reakciou a dlaňou jej pohladil červené líce. Panebože. Skríkla v mysli po druhýkrát.