Hate My Boss !

Back to beginning

Nemala som silu už uvažovať nad ničím. Nemala mi to Nan hovoriť to ma núti o ňom stale premýšľať. A ja k nemu nič necítim. Nechcem k nemu nič cítiť. Nemôžem.

Christian

Sedím v bare. Išiel som sem hneď  ako som odišiel z nemosnice. Pijem už ani neviem koľký pohár vodky za sebou. Ale stále to nieje dosť aby som ju dostal z hlavy. Prečo nad ňou vôbec uvažujem ? Neviem no niečo sa zmenilo. Neskutočne ma nvytáča tým jej správaním. Má podmienky v zmluve aj tak nedokázala dodržať spravál som sa k nej tak ako si zaslúžila no keď som neskor videl nasledky svojich činov aj ma to mrzelo ale nemalo. Vtedy keď som videl tie modriny na jej krku, keď som videl aký mala strach keď som sa na ňu vrhol no nedokázal som sa ovládať. Ja keď som ju videl v tej hale na zemi nevedel som čo robiť. Ja.... ja som mal strach. Strach o ňu. Nerozumiem tomu prečo mala by mi byť ukradnutá ale nie je a to ma na tom desí najviac. Nie stop. Nič sa nezmenilo nič. Budem sa k nej správať rovnako ako do teraz len odmerane. Nesmiem si ju pripúštať k telu predsa som jej tu zmluvu dal na to aby som aj došiel do cieľa to aj hodlám urobiť.

*****

Valéria

Zobudila som sa na ten otravný budík. Pratala som sa teda do kúpeľne a vykonala rannú hygienu. Po pri tom som si si musela dať na tvar aj vrstvu make -upu pretože na líci mi svietila už celkom viditeľná modrina. Prešla som ku skrini a vybrala som si čierne rifle a čierne tričko s dlhým rukávom. V kuchyni som sa len napila čaju a šla som do práce. V hale sa na mňa už od stola usmievala Nancy.

,,Ahoj ako ti je ?" Spýtala sa ma zvedavo.

,,No už oveľa lepšie." Zaklamala som psychicky mi mi bolo úplne na nič a fyzicky som na tom nebola oveľa lepšie.

,,To som rada." Usmiala sa na mňa a do rúk mi dala nejaké dokumenty vďačne som sa na ňu usmiala a smerovala k výťahu, kde som sa nechala vyviesť a vrch. Kráčala som dlhou chodbou až k jeho dverám. Slabo som zaklopala a vstúpila som dnu. Sedel za stolom a pravdepodobne spracúval nejaké dokumenty. Zhlboka som sa nadýchla a snažila sa upokojiť moje splašené srdce. Podišla som k stolu, na ktorý som mu položila kávy, ktorú som kúpila cestou. Ani nezdvihol hlavu od papierov a nevenoval mi ani jeden pohľad. Preto som prešla ku komferemčnému stolu a začala som pracovať na dokumentoch ktoré mi dala ešte predvčerom Nancy. Boli to účtovné výkazy bolo to treba všetko prekotrolovať a poprepisovať. Všetky nezhody nejako vyriešiť. Trvalo mi to asi hodinu. Oprela som som sa o stoličku a vydýchla. Pozrela som sa von z okna a znovu obdivovala ten úžasný výhľad. Po chvíli mi oči zablúdili až ku Christianovi. Stále niečo písal. Mračil sa čo mu ešte pridávalo na autoritatívnosti. Pozorne som skúmala každý milimeter jeho tváre. Neviem prečo ale nejakým spôsobom ma fascinovalo sledovať ho. Sledovala som jeho zelené oči ktoré po pobehovali po papieroch, stále tak žiarili. Pomaly som prechádzala zrakom po jeho lícných kostiach až k jeho perám. Hneď sa mi vynorila spomienka na jeho bozky. Tak vášnivé a spalujúce. Prsty mi automaticky prešli k perám. Zdvihla som zrak a pozrela mi znovu do očí. Uprene ma pozoroval bez akejkoľvek emócie. Roztvorila som oči, vyrovnala sa na stoličke a sklopila zrak. Do líc sa mi nahrnula červeň. Trapás. Ach je som ale trubka, odkašlala som si a postavila som sa zo stoličky a smerovala k jeho stolu.

,,Už to je hotové." Podlala som mu papiere no už som neho nedokázala pozrieť. Počula som šušťanie papiera.

,,Toto treba prepísať do počítača ale usporiadane." Predomnou sa objavila kopa papierov mohlo ich tam byť tak dvesto. ,, Tieto papiere choď dať prefotiť." A predo mňa položil ďalšiu kopu papierov. Povedal nezaujato a opäť sa venoval svojim papierom na stole. Povzdychla  som si a vzala papiere do rúk. Smerovala som k dverám.

,,Tie papiere chcem mat do zajtra obeda na stole." Prerušil ma jeho hlas. Vypúlila som oči a otočila som sa jeho smerom. No on mi nevenoval pozornosť.

,,To nemyslíš vážne ? To nemôžem stihnúť." Prehovorila som zúfalo. Zdvihol hlavu a pozrel mi chladne do očí, až mi nabehli zimomriavky.

,,Myslím že to oslovovanie sme si už vyjasnili. A čo sa týka tých papierov, myslím že som to povedal dosť jasne." Prehovoril úplne odmerane ako by som nebola nič viac ako nejaká hadra na podlahu. Nadýchla som sa na prostest.

,,Možeš odísť." No on začal skôr už zo značnou dávkou hnevu, čo ma vyplašilo a preto som sa radšej pratala preč. Rozhodla som sa že pôjdem domov. Tie papiere možem okopírovat aj doma a tak isto aj tie štatistiky.

*****

Bolo pol jednej ráno a ja som bola ešte len niekde v polovici tých papierov. Ale ja už nevládzem. Musím to zajtra odovzdať, teda vlastne už dneska. Sedela som opretá o čelo postele a na nohách som notebook a robila rôzne tabuľky prepisovala texty a podobne. Už mi s toho dobre hrabe. Písmenka sa mi zlievajú do kopy. Zíva sa mi tak často že by bolo ľahšie keby si tie ústa už nechám otvorené na stálo. Oprela som si hlavu a pretrela si tvár rukami. Toto mi urobil naschvál. Neviem čo ma zase za problém. Dneska sa správal ako by, ani to neviem vysvetliť. Tak čudne až príliš odmerane čo mi na neho nesedí. Pretože za tých par dní sa správal úplne inak. Neviem co mu zase sadlo na nos ale príde mi to ako v tej prvý deň. Keď som prišla na ten pohovor. To je teda geniálne. Takže sme postúpili na ďalší level ne ze by sa mi to agresívne správanie páčilo ale nemuseli sme vrátiť ani úplne na začiatok.

*****

Ďaľšia čast kratšia podla mna aj dosť taká o ničom. Ale som rada že aspon nieco pretoze som si už myslela že dnes žiadnu ani nepridám.