Hate My Boss !

Giver

,,Nie dobre. Stratil veľa krvi, keď sme ho doviezli sotva mu bilo srdce. Hneď ho brali na operačku." Prehovoril Dereck s jasne v písanou obavou v jeho tvári.

Jess

Jeho slová mi nahnali slzy do očí. Toto všetko mi je tak ľúto, hlavne to ako dookola jeden kvôli druhému trpia. Objala som Toma, potrebovala som cítiť niekoho blízkosť. Jemne ma pohľadil po vlasoch.

,,A čo sa vlastne stalo ?" Spýtal sa Tom.

,,Rana po strele sa mu opäť otvorila a začala krvácať. Prvý na to upozornil Daniel." Otočil sa a hlavou naznačil na chalana ktorý neprítomne hladel do zeme. Pohľad mi upútali je ruky, ktoré boli od krvi.

,,Bože veď je to ešte chlapec." Zhodnitila som jeho mladistvý vzhľad, mohol mať sotva 19.

,,Je, ale je veľmi šikovný a má veľký potenciál. Vlastne to majú v rodine, už od 12 rokov posielajú chlapcov z jeho rodiny na výcvik. Jeho otec tiež pracoval pre Chrisa."

,,Skôr pre jeho otca, pri Chrisovy už len doslúžil." Doplnil Thomas Dereckove informácie.

,,No dobre ale čo bolo potom, veď ked ste zistili že rana krváca, prečo ste hneď nekonali ?" Dereck na mňa len pozrel a podvihol jedno obočie.

,,Nepoznáš ho ? Absolútne jeho poznámku odignosroval a vybral sa s telefónom na uchu na poschodie. Keď som dorazil do bytu, chlapy začínali byť značne nepokjný, chceli vedieť plán a aké sú pokyny. Keď ma Daniel oboznámil zi situáciou, rozhodol som sa ísť za ním." Dopil vodu a flašku vyhodil do koša. ,,Keď som otvoril dvere na izbe, klačal na zemi v kaluži krvi, už sa len zviezol úplne na zem. Začal som ho ťahať, hneď za mnou dobehol Daniel s Benom a pomohli mi ho odniesť do auta a ďalej to už poznáte." To bolo asi najdlhší čas čo som Derecka počula hovoriť.

,,Tak preto ostalo to ticho." Obaja na mňa nechápavo pozreli.

,,Vtedy volal so mnou. Keď som mu oznámila že Val si zbalila veci a odišla tak na druhej strane ostalo ticho. A keď som prišla do jeho bytu tak som našla jeho mobil ležať na zemy, kde ste vy našli Chrisa." Objasnila som.

,,Ty si bola u Chrisa ?" Spýtal sa Dereck.

,,Áno. Nevedela som čo mam robiť. Thomas a ani ty ste mobil nebrali, Val si ho nechala doma a Chris neodpovedal. Jediné čo ma napadlo ísť k nemu v nádeji že budete tam. No tam to vyzeralo ako by tam niekoho zabili." Pri poslednej vete mi ruka vystrelila k ústam. Veď Chris aj je na pokraji života. Začala som vidieť rozmazane, keď sa mi oči naplnili novými slzamy. Nemôžem takto uvažovať, veď nám eßte nepovedali ako na tom je.

,,Snáď sa s toho dostane." Šepol Tom a pritiahol si ma späť do objatia.

,,Čo to táraš ? Aké snáď ? Preboha bavíme sa o Christianovy o najtvrdohlavejšom chlapovy pod slnkom. Ak to niekto zvládne tak on." Povedala som rozhodne a aj s dávkou výčitiek voči Tomovy. Je jedno ako je na tom zle ja viem že to zvládne. Je to predsa Chris bude bojovať do posledného dychu, on sa bez boja nevdáva. Tom súhlasne prikývol. Zotrela som si slzu, ktorá si robila cestičku po mojom líci. Ani som si neuvedomila kedy mi začalo na Chrisovy tak zálezať, že ma to celé tak vzalo. Ale chodí s mojou najlepšou kamarátkou a za ten čas sme všetci spolu preskákali kadečím. Zvládneme aj toto.

,,Poď, posaď sa." Podišiel ku mne Dereck, jemne mi zatlačil na kríže aby som sa pohla v pred. Druhou rukou ukazoval na voľnú stoličku. Nasledovala som ju a pomaly sa zviezla na stoličku. Lakťami som sa ostro zaryla do kolien a tvár si vložila do dlaní. Val kde len si ? Teraz si mala byť tu pri ňom, potrebuje ťa. Vyslala som myšlienku niekam do sveta. Mykla som sa pri dotyku na mojom ramene. Zdvihla som pohľad a pozrela Tomovy do očí.

,,Dáš si niečo na pitie ?" Jeho oči ma pozorne sledovali.

,Len vodu." Vďačne som sa na neho usmiala. Prikývol a jeho postava pomaly mizla za rohom. Oprela som si hlavu o stenu za mnou a pohľad zapichla do steny oproti. To čakanie ma asi zabije. Už tu sme vyše hodiny a stále žiadne informácie. Lekáry tu stále pobehujú no ani jeden, ktorého Dereck alebo Tom zastavili, nám nevedel nič povedať.

,,Zatiaľ nie, no verim že sa čo skoro ozvú." Doľahol ku mne Dereckov hlas. Započúvala som sa do ich rozhovoru s Thomasom.

,,Myslím že za ten čas nemôže byť ďaleko." Došlo mi že sa bavia o Val.

,,Tiež si myslim. Podľa odletov by sa možno dalo zistiť kam mala namierené, alebo aspoň niejaké miesta vylúčiť."

,,Možno sa im podarí získať zoznam pasažierov." Zamyslene podotkol Tom.

,,Áno to by bolo najlepšie, ale je možnosť že nemusela kúpiť letenku pod svojím menom, alebo ju mohla len od niekoho odkúpiť na poslednú chvíľu."

,,A prečo by to robila ?" Zapojila som sa do rozhovoru aj ja. Obaja sa na mňa otočili ako by si až teraz uvedomili moju prítomnosť.

,,S jednoduchého dôvodu, nechce aby sme ju našli. Čo dokazuje aj to že odišla sama, ani len tebe nepovedala dôvod odchodu a mobil si tiež nevzala." Zvraštila som obočie, premýšlajúc nad jeho slovami. Možno na tom niečo bude.

,,A kedže vie aký je Chris, vedela že ju bude určite hľadať." Odpovedal pre zmenu Tom. To je pravda Chris je ako posadnutý, keď ide o Val. Určite si nedá pokoj kým ju nenájde aj keď ho vlastne opustila. Ale som za to rada veď to nemôže takto nedzi nimi skončiť, oni k sebe jednoducho patria. Všetci sme sa otočili na dvere, ktoré sa náhle rozleteli. Vybehol z nich lekár, vyzeral že priamo z operačky.

,,Akútne potrebuje krv, nula negatív. Je niekto z vás kompatibilný ?" Na jeden dych na nás vychŕlil informáciu. Začali sme sa obzerať jeden po druhom.

,,Ja." Môj hlas prerušil rozruch ktorý tu nastal a všetky pohľady sa otočili na mňa.

,,Poďte slečna." Naznačil mi lekár rukov aby som ho rýchlo nasledovala. Tom ma ešte povbujúco stlačil za ruku za čo som mu bola vďačná. Smutne som sa na neho usmiala a utekala som za doktorom ktorý už netrpezlivo stál vo dverách.

,,Nemáme čas Vám krv odoberať ako pri bežných transfúziach. Takže urobíme to priamo. Vaša krv poputuje priamo do tela pána Brawna. Vás si napojíme tiež na prístroj aby sme boli uistený že váše životné funkcie sú v poriadku, kedže nevieme koľko krvi ešte bude potrebnej. Budete ho v podstate udržovať pri živote."

,,Niečo ako baterky." Povedala som viac menej pre seba.

,,Niečo také." Stuhla som v pohybe až vtedy mi došiel plne význam jeho slov.

,,Udržovať pri živote ? Nemyslela som že je to až tak zlé." Zhrozene som na neho pozrela.

,,Žial áno, guľka ktorá ho zasiahla nebola len taká obyčajná. Lekár ktorý ho ošetroval si to zjavne nevšimol, guľka sa roztrieštila na tri časti, jednu sa nam podarilo vybrať, no jedna ešte stále je v tele. Potrebuje urýcblene krv aby sme mohli vybrať aj posledný kúsok." Vošli sme do miestnosti, kde mi sestrička podala plášt, rúško a čiapku.

,,Akože si to nevšimol ?" Vyzliekla som si tričko a navliekla na seba rýchlo plášť.

,,Domnievam sa že namal na to vhodné vybavenie. Pravdepodobne predpokladali že išlo o bežný zásah. Keby ho odviezli do nemocnice hneď, už by bol mimo ohrozenia." Vysvetloval mi doktor, zatiaľ čo si dezinfikoval ruky. Ja som si nasadila čapicu s rúškom a tiež som si vydezinfikovala ruky.

,,Mimo ohrozenia. A čo ak by nebol vhodný darca ?" Spýtala som sa niečo na čo som ani nechcela vedieť odpoveď.

,,Ak ho okamžite nenapojíme a neodstránime zvyšky guľky, zomrie."

----------
Dlho som uvažovala že čo a ako ale nakoniec to išlo nejak samo... tak je tu ďalšia časť nejdem nič slubovať ale možno bude ešte jedna dnes 😁
Tak uživajte a kľudne nechajte Vote poteším sa a aj komentár ❤