Hate My Boss !

Revival

,,Je na operačke. Stratil veľa krvi. Netušíme či prežije, teraz to je len v rukách lekárov, Jess a osudu. Jeho život vysí doslova na vlásku." Z druhej strany sa ozval hluk a potom už len ticho.

Dereck

,,Haló." Ozval som sa do telefónu a očami som prešiel na Thomasa,  ktorý ma zo zamysleným výrazom pozoroval.

,,Jess ? Čo s tým má spoločne ?" Prišla otázka z druhej strany, za čo som bol rád. Myslel som si že hovor ukončila.

,,To je to čo ťa teraz zaujíma ? Naozaj ?" Vyčitavo som prehovoril. Thomas už naťahoval ku mne ruku, s tým že aby som mu dal mobil. Pravdepodobne si domyslel s kým mám dočinenia v telefóne. Len som nesúhlasne otočil hlavou. Nechcel som riskovať že by hovor ukončila.

,,Dereck prosím ja.. "

,,O čo prosíš ? Je jedno aké dôvody si mala na odchod ale teraz by si mala byť tu pri ňom. Tak ako bol on vždy pri tebe." Skočil som jej do reči. Aj keď ma to mrzelo ale inak to nešlo. Zaskočilo ma že vôbec váhala. Myslel som že keď zistí ako na tom je nebude váhať ani sekundu a príde sem.

,,Ale ja nemôžem. Nerozumieš tomu." Povedala uplakanym hlasom. Neunikol mi ani tlmený vzlyk ktorý sa snažila zakryť.

,,Nie naozaj tomu nerozumiem. Keď muž ktorého miluješ je v ohrození života a ty namiesto toho aby sa vrátila tak si na odchode. Myslel som že ho naozaj miluješ, že sa vrát..."

,,Samozrejme že ho milujem a preto to robím. Myslíš že je to pre mňa ľahké ? Ani neskúšaj spochybňovať moje city voči nemu." Tento krát prerušila ona mňa. Dávka hnevu v jej hlasne bola nespochybniteľná. Som rád, verím že ju to nenechá chladnou.

,,Nič nespochybňujem, tvoje činy vravia opak. Ale ak si to rozmyslíš sme u sv. Vincenta." A s týmito slovami som hovor ukončil. Neviem či ti bolo úplne rozumné, takto zahodiť jedinú stopu.

,,To bola Valeria že ?" Vyhrkol na mňa Tom otazku, ktorú som očakával. Len som súhlasne prikývol hlavou.

,,No tak a kde je ?" Pozrel na mňa s nádejov v očiach. Dúfal, že keď sa ozvala tak si ten odchod rozmyslela. To som si myslel aj ja, ale rozhovor s ňou ma o tom moc nepresvedčil.

,,Neviem." Pokrčil som plecami.

,,Čo ? Tak prečo si ten hovor ukončil ? Prečo si mobil nenapojil, aby hovor vystopovali ? Mal si..."

,,Thomas stačí." Zvýšil som na neho hlas. Viem že ju tiež miluje, rovnako ako Chris a obaja by urobili pre ňu čo koľvek. Ale to nie je dôvod aby strácali hlavu. Bože dievča čo si to len spravila s tými chlapmi.

,,Ale veď to bola naša jediná stopa." Prehovoril už tichšie a zo zúfalím povzdychom sa zviezol na stoličku.

,,Ja to viem. Ale povedal som jej čo sa stalo, ako na tom Chris je. Ak ho miluje nenechá ju to chladnou a vráti sa nech sú jej dôvody aké koľvek." Prešiel som k nemu a položil mu ruku na rameno. Povzbudzujúco som ho zaň stlačil.

,,Ale čo ak sa nevráti ?" Jeho zničený pohľad presmeroval na mňa a čakal odpoveď. No tá sa mu páčiť nebude.

,,Tak poton nie je dôvod aby sme ju hľadali."

Jess

,,Musím mu rýchlo uzavrieť ranu." Moje oči boli roztvorené dokorán. S obavami som som sledovala odohrávajúcu sa nočnú moru predo mnou. Oči mi opäť zaplnili slzy a cez prekryté ústa mi unikol tlmený vzlyk. Ten neprestajny zvuk a súvislá čiara na obrazovke boli neznesiteľné. Jeho srdce zlyhalo. Len tieto slová mi stále dookola zneli v ušiach. Doktor sa zatiaľ stále sústredene venoval rane na jeho bruchu, zatiaľ čo jedna zo sestier priniesla defibrilátor z rohu miestnosti. Môj zrak padol na doktora, ktorý vošiel na operačku, no videla som ho už viac menej rozmazane. Sestra začala niečo tukať do prístroja.

,,Rana je už takmer zašitá." Prehovoril doktor ktorý ma sem doviedol. Prečo rieši tú ranu ? Pre krista, veď nu nebije srdce.

,,Rýchlo." Prehovoril ten nový doktor a vystrel ruky ku sestre. Prišlo mi to snáď ako hodina, kým mu konečne podala tie vecičky ktoré sa prikladajú s výbojom na telo. Hneď ako ich od nej prevzal jednu priložil do stredu jeho hrudníka a druhú z ľavého boku.

,,Nabité." Zahlásila sestra. A doktor zašívajucí mu ranu dal od neho ruky preč. Otočili sa na prístroj no nič sa nezmenilo. Cez hadičku v ústach mi napumpovali kyslik priamo do pľúc, ako pri dýchaní zúst do úst.

,,Znovu." Zahlásil doktor.

,,Rana je zašitá." Doktor znova zdvihol zrak od Chrisovej rany, no tento krát už bol hotový. Ani som si nevšimla kedy sa k nej znovu sklonil. Dialo sa toho až príliš veľa naraz a až priveľmi rýchlo.

,,Nabité." Znovu zahlásila. Chrisove telo sa prudko nadvihlo do hora. No stále sa nič nemenilo. S úst mi unikol ďalší vzlyk a po lícach sa mi zviezli prvé slzy, ktoré som rýchlo zotrela.

,,Znovu." Sestra opať stlačila flašu čím napumpovala novú davku kyslíka. Opäť Christianom trhlo do hora.

,,Znovu." Doktor sa nevzdával a naďalej rozdával pokyny, ktoré by ho mali priviesť k životu.

,,Nabité." A ďalší výboj, ale žial stále bez odozvy. Po lícach sa mi kotúľali ďalšie slzy.

,,Poďme, nevdávaj sa." Z odhodlaním v hlase sa do toho zapojil aj druhý doktor. Postavil sa z boku Christiana. Ruky priložil na jeho hruď a začal masáž srdca, kým sestra opäť nezahlásila že nabité. Preboha bojuj. Až teraz som postrehla že mu ruka vytŕča s postele viac ako predtým. A tým sa vzdialenosť medzi nami zmenšila. Moje telo konalo automaticky. S vypätím všetkych síl som sa snažila načiahnúť po jeho ruke.

,,Ešte raz." Znovu prišiel výboj a jeho telo sa naplo v kŕči. Ale stále bez zmeny. S poslednými silani som prekonala ten ostávajúci priestor medzi nami a chytila som ho za ruku. Akoby som sa ho snažila udržať tu medzi nami. Akoby v snahe vliať moju životnú energiu do neho. Prosím. Stlačila som mu ruku. Prosím. Moje viečka oťažievali, moje telo bolo vysilené a takmer nevládne. A odchádzajúca krv na vyčerpanosti len pridávala. S posledných síl som otvorila oči a videla doktora, ktorý neprestával s masážou srdca a stále sa nevzdával.

Píp

A v tom to prišlo. Slabučký zvuk sa ozval miestnosťou.

Píp

A znovu. Nútilo ma to zdvihnúť zrak aby som sa uistila že sa mi to len nezdalo, ale už nemala silu pootvoriť oči.

Píp

,,Máme ho." Tieto dve slóvka ma utvrdili v tom že sa mi to nezdalo.  A tak som sa ja pokojne, s úsmevom na perach, mohla poddať tme, ktorá sa ku mne naťhovala.

-----------

A je tu ďalšia časť 😁
Bože najradšej by som teraz písala od rána do večera, ale žial práca, povinnosti a spánok nepustia.
Ale neprestávam a budem písať každú voľnú sekundu.
Kľudne nechajte kometár s odovou či sa vám casť pačila ❤❤
A samozrejme za chyby sa ospravedlňujem gramatika nie je moja 100 % stránka a čo sa tyka preklepov a podobne koľko krát si to orečitam aj 5 krát kym to zverejnim a ked to prečítam zverejnene aj tak najdem chybu tak sa ospravedlnujem ✌😊