Letter

1K 58 25
                                    

Vystrel som k nemu ruku ktorú hneď prijal.

,,Ďakujem tak dovidenia."

,,Dovidenia." Otvoril som mu dvere a on odkráčal preč.

Christian

Zavrel som dvere a podišiel ku skrinke s alkoholom. Nalial som si pohárik a sadol si za stôl. Do očí mi udrela obálka ktorú mi priniesla Jess. Chytil som ju do rúk a chvíľu si ju váhavo obzeral. Nebol som si istý tým či to chcem vidieť. No na druhej strane mi to nedalo. Odtrhol som vrch zalepenej obálky a otvoril ju. Vo vnútri bola ešte jedna obálka vybral som ju a otvoril. Boli v nej peniaze. Nerozumel som tomu prečo mi poslala peniaze. Prepočítal som ich a bolo tam päť tisíc. Dal som ich bokom a z prvej obálky som vybral list. Otvoril som ho a spoznal Valine písmo.

Drahý Christian.

Vlastne ani neviem ako začať, mám toho toľko na srdci, čo by som chcela napísať, ze ani neviem čím začať. Keď som ťa spoznala náš vztah nezačal práve najlepšie, každý sme z iného sveta a tak to nejak škrípalo. Spôsoboval si mi kazdý deň veľké trápenie, no ja som to všetko znášala. Zo začiatku to bolo hlavne kvôli mojej rodine, no časom som začala pociťovať nepoznané. Čo je paradox práve k tebe, ktorý si mi spôsoboval veľkú bolesť. Ale ako sa hovorí láska si neviberá ani čas ani miesto a zasiahne ťa keď to najmenej čakáš. Tak to bolo aj v mojom prípade. Začala som sa na teba pozerať inak a každý deň si ma prekvapoval tvojím zmeneným správaním. Vedela som že si s toho rovnako zmetený ako aj ja. No nakoniec si sa prestal vzpierať a poddal si sa tomu. Poddaly sme sa tomu obaja a potom sa to všetko otočilo. Zažívala som neskutočné štastie a lásku, ktorú si mi každý deň preukazoval. Každá jedna mimúta s tebou mi spôsobovala radosť. Pametám si každý jeden tvoj bozk, ktorý mi sposoboval chvenie a príjemné teplo v mojom v nútri. Napĺňalo moje srdce láskou a radosťou. A keď prišiel ten deň keď si sa rozhodol náš vzťah posunúť, vyjadriť všetky tvoje pocity a poklaknúť predomnou s jedinou otázkou, bola som dojatá. Vedela som že ťa milujem a že s tebou chcem stráviť svoj život. Myslela som si že konečne budem šťastná ale tu sa všetko pokazilo. Asi to tak malo byť, asi sme si neboli súdený. Viem že mi nemusíš veriť ale chcem aby si poznal aj môj pohľad. Vtedy keď si sa dozvedel pravdu som sa obhajovala že som to nespravila. Ak si pamätáš, keď som skončila v nemocnici s otrasom mozgu, to spôsobilo že som si na to ani ja sama nepätala. Pravda je že som tie informácie vynášala, viem že ťa nemusia zaujímať moje dôvody a môžeš to brať ako výhovorky. No ja som vtedy nemala na výber, keby sa to stalo znova možno by som konala inak, ale bohužial toto nebol ten prípad. Vyhrážali sa mi že zabijú mamu a Paula, pokiaľ nebudem spolupracovať. Bola som zatlačená do kúta a nevidela som iné vychodisko. Bola som nútená si vybrať a aj keď ťa milujem nevedela som si predstaviť že môžem ohroziť život mojej rodiny. Zradou teba som to videla ako menšie zlo. Viem teraz si možno hovoríš že som ťa o tom mohla informovať a spolu by sme našli riešenie. Ale strach je silný protivník a nátlak z ich strany bol až priliž veľký. Nikdy som nebola v situácii kedy život niekoho iného závisel iba odo mňa. Ver mi nebolo to jednoduché, každý deň ma výčitky zožierali viac a viac a stále zožierajú. Keď som videla ako sa trápiš, nemohla som ti ani len pozrieť do očí. Ale neľutujem svoje rozhodnutie, vdaka nemu moja rodina žije ale ľutujem že si kvôli tomu trpel ty. No čas už nevrátim späť, čo sa stalo sa stalo.  A ako vidím, tak ty si sa už dokázal pohnúť ďalej. Narozdiel odo mňa. Nejdem si tu vylievať svoje srdce, nebudem ti písať o tom ako sa cítim. Nechcem aby si si myslel že ťa chcem obmäkčiť. Jednoducho som len chcela aby si vedel aké dôvody ma viedli k mojim rozhodnutiam. A nechcela som aby si si myslel že som to mala od začiatku premyslené a snažila sa k tebe len dostať. Moje city k tebe boli pravé a skutočné. A na tom sa nič nezmení. Týmto listom som ti chcela vysvetliť pár vecí a zároveň povedať že sa teším aj za teba. Prajem ti že si sa posunul ďalej a že si šťastný. Ako som už vyšie spomínala asi sme si neboli súdený ale verím že si tento krát našiel tú pravú a budete spolu štastný. Prajem vám to a som za teba šťastná. A tých päť tisíc je všetko čo mi ostalo s tých penazí ktoré si mi dal. Ako iste vieš časť som poslala mame tak aspoň tieto som ti chcela vrátiť . V obálke som zanechala ešte prsteň a tento krát ho daj tej pravej, ktorú budeš milovať už navždy tak ako ja teba. Zbohom.
                           
                          Z láskou Valeria ♡

Dočítal som list a položil som ho na stôl. Vzal som obálku a naozaj v nej bol prsteň. Prvy krát som si ani nevšimol že tam je. Vybral som ho z obálky a prezrel si ho. Aj som zabudom že ho má. Myslel som že po tom všetkom ho vyhodí alebo predá čo ja viem. Utrel som si jednu zblúdilu slzu. Pamätam si ako som ju požiadal o ruku ako by to bolo včera. Prsteň som už nejaký čas mal kúpený  a čakal len na správnu chvíľu kedy jej ho dať. Ešte raz som pozrel na ten list, bolo zneho cítiť toľko pocitov a emócii. Hľadel som však len na jedno slovo na slovo zbohom. To isté ktoré mi povedala keď som ju videl naposledy, no teraz bolo ešte intemzívnejšie. A má pravdu, ako aj napísala život ide ďalej.

-----------
Ták nedočkavci, máte tu ten list a všetko čo do neho Val napísala. 😀😀❤

Hate My Boss !Where stories live. Discover now