Valéria si hľadá prácu pretože si chce skúsiť žiť na vlastnú zodpovednosť. Chce si nájsť prácu, ktorá by ju bavila a bola dobre platená aby mohla finančne pomôcť mame. Lenže keď sa dostane na pohovor do najznámejšej firmy sveta a postupne spozná svo...
Začala som ztažka dýchať. A ruky sa mi triasli. Zdalo sa mi že počujem hlas, ale prišiel mi na míle vzdialený. Tma.
Valeria
Trhla som sa keď som ucítila chlad na mojom čele. Pokúsila som sa otvoriť oči, ale nepodarilo sa mi to. Zhlboka som sa nadýchla a skúsila to ešte raz. Snažila som sa zaostriť zrak ale šlo to veľmi ťažko. Zaklipala som som očami, a môj zrak sa začal prispôsobovať.
,,Už sa prebúdza." Počula som cudzí hlas. Patriaci asi tej rozmzanej machuľke predomnou. Postrehla som priblížujúca sa druhú machuľu.
,,Bude v poriadku ?" Spýtal sa už pre mňa známi hlas.
,,Iste, nebolo to nič vážne, myslim si že mohlo ísť o chvíľkový stres alebo dehydratáciu." Prišlo mi to strašne smiešnie.
,,Dehybladácia." Zasmiala som sa na valstných slovách.
,,A toto je normálne ?" Už sa mi zrak rozostril a zistila som že to bol Christian.
,,Samozrejme, je to len účinok liekov. Do hodiny bude v poriadku." Prehovoril neznámi a ja som opäť privrela oči.
,,Vďaka, keby niečo ozvem sa vám." Neznámi prikývol a pobral sa z môjho dohľadu. Pozrela som na Chrisa, mračil sa a mne to prišlo strašne vtipné.
,,Nemlač sa na mňa." Zo smechom som prehovorila. Dala som mu ruku na líce, vyzeral taký zamyslený.
,,Ja sa nemračim." Chytila som ho za lem trička pri krku.
,,Poď bližšie poviem ti jatomstvo, teda tajomstvo." Jazyk sa mi akosi pletol. Priblížil sa ku mne, zadivala som sa do jeho zelených oči. V momente som zabudla čo som chcela povedať. Ruku som mu priložila vzadu na krk a pritiahla si ho k sebe do bozku. Nenamietal. Netušim čo robím no v momente ako sa neše pery spojily mi to bolo úplne jedno. Jeho mäkké pery sa pohly a moje zmysli išli zošalieť. Pocítila som jeho ruku na mojom páse. Držal ma jemne ako by som bola zo skla. Pootočila som hlavou a pootvorila pery a tým prehĺbila náš bozk. Keď sa naše jazyky dotky prešla mnlu vlna vzrušenia. No zrazu som pocítila chlad na mojich perách. Otvorila som oči a videla ako sa odomňa vzďaluje.
,,Odpočiň si." Prehovoril už pri dverách ale nevenoval mi ani pohľad. Vydýchla som a prevrátila sa ba bok. Čo má stále za problém. No ani som sa nad tým nestihla zamyslieť a zaspala som.
Pomrvila som, keď som započula hluk. Otvorila som oči a uvidela som Christiana ako sa prehrabával v skrini. Mal len prehodený uterák okolo pásu. Keď som zbadala ako mu skĺzol k nohám hneď som sa otočila a moje líca opeť horeli.
,,Pomaly sa môžes chystať na večierok." Počula som jeho hlas, no ani v najmenšom som nemala chuť pozrieť jeho smerom. A ani nebolo treba, totiž hneď na to som počula zabuchnutie dverí. Otvorila som oči a pozrela k oknu s ktorého bolo vidieť len tmu. Rýchlo som sa postavila aby som si konečne pozrela tento večerný výhľad. Od kedy som tu som to ani raz nevystihla. Oči sa mi roztvorili do korán nad tou krásou. Vyzeralo to neskutočne. Ako milióny svetlušiek. Obdivovala by som to tu aj celú noc ale v tom sa mi ozvali v hlave jeho slová že sa mam zacať chystať. Vošla som do kúpeľne a dala si osviežujúcu sprchu. Keď som bola hotová omotala som okolo seba osušku, ktora chvála bohu zakryvala aspoň ako tak to čo mala. Pohlad mi skĺzol pri umyvadlo kde bola žehlíčka a pri nej položné rôzne vymeniteľné nadstavce na tvorbu rôznych vĺn. Veľmi som sa tomu potešila. Vyšla som z kúpeľne aby som si zbehla po šaty. V spálni som uvidela Christiana ktorý niečo hľadal v skrini. Keď som schytila krabicu vtom mi niečo došlo.
,,Ježiš ja som si nekúpila lodičky." Tapla som si po čele. Pozrela som na Christiana ktorý mi nevenoval ani kúsok pozornisti. Videla som len ako smeruje k dverám.
,,Koľko mám ešte času ?" Spytala som sa s nádejou že mi odpovie.
,,Hodinu." A zabuchol za sebou dvere. Fajn. Vošla som späť do kúpeľne. Spravila som si prvotriedny make up ako pre modelky a tak som sa pustila do mojich vlasov. Chvíľu som premýšlala čo s nimi no nakoniec som sa rozhodla pre veľké elegantné vlny prehodené vzadu na chrbte. Samozrejme z časťou vlasou prehodenou vpredu cez pravé plece. Trochi som si ich poistila lakom, aby aspoň nejaký čas vydrzali tak ako majú. Obliekla som na seba šaty a musím uznať, že som vyzerala naozaj dobre. Veľmi sa mi páčilo zapínanie okolo krku, ktoré vyzeralo ako šperk. Čo ma veľmi teší aspoň sa už namusím ovešiavať ďaľšimi vecami. Vošla som do izby, kde som si až teraz všimla menšiu krabicu. Od kedy je tu ? Otvorila som ju a skoro mi oči vypadli. Boli v nej nádherne topánky posiate diamantmi. Teda mne to prišlo ako diamanty, ale tak čo ja o tom viem. Mali dva pásiky okolo čelku a hrubší opetok čo ma si naozaj pačilo. Budú dokonale ladiť k mojim šatám. (Foto dole). Vidím že Christian myslel na všetko, a vkus mu tiež nechýba. Pozrela som sa na seba v zrkadle. A bola som spokokná s tým čo vidím, prišla som k dverám. A otvorila ich. Už bolo zdola počuť hudbu. Svetlá boli stlmené a naokolo sa mihaly rôznofarebné zablesky svetielok. Podišla som ku schodom ktoré boli podsvietené. Chytila som sa zábradlia a zhlboka sa nadých. Zača som kráčať dole schodmi. Keď som zdvihla zrak videla som až príliš veľa očí smerujúcich na moju postavu. No ja som sa snažila vyhľadať tie jedny. V tom som si všimla ako sa otáča a ostal zaseknutý v pohybe. Oči sa mu rozšírili a bezvýrazne na mňa hľadel. Ja som opäť skĺzla pohladom na okolitých ľudí ktorý ma skúmali pohľadom, čo ma dosť zneistiho, ostával mi posledný schod a ja som cítila že z letím k zemi. Pozrela som ešte raz jeho smerom, no on sa už mračil. Čo sa mu zase nepáči. Veď povedal nech si vyberiem akékoľvek šaty. Myslela som že mi pristanú. Okolo môjho pása som pocitila ruku. Za čo som bola vďačná. Lebo som sa cítila ako rybka v akvariu. Pozrela som na dotýčného a zistila som že je to Tom.
,,Vyzeráš užasne." Naklonil sa mi k uchu a keď to vyslovil jemne sa mi obtrel o ucho.
,,Vďaka." Znelo to trochu rozpačito.
,,Dáme si drink ?" Opýtal sa ale na moju odpoveď ani nečakal a jemne ma rukou potlačil smerom, k provyzornému baru. Ale za to dosť zásobeného.
,,Vďaka za zachranu." Znelo to skor ako otázku.
,,Kedykoľvek." Žmurkol na mňa a stále z rukou okolo môjho pásu nám objednal. Bolo mi jedno čo. Podal mi pohár a znovu sa sklonil k môjmu uchu.
,,Venuješ mi dnes tanec ?" Šepol mi pri uchu a jeho dych ma pošteklil na krku. No skôr ako som stihla odpovedať som počula ako si niekti odkašlal. Skoro mi zaskočilo šampanské s ktorého som sa napila.
,,Dnes si tu aj pracovne, nie len aby si sa opíjala s mojimi chlapmy na bare." Jeho chladný hlas prešiel mojim telom ako by ma oblial studenou vodou. Vzhliadla som k nemu, no všimla som si že jeho oči nepozerajú na mňa ale prepaľuju Toma. Stavým sa že keby mohol pohladom zabíjať s Toma by ostal už len popoľ.
------- Tak veľmi som ju chcela pridať už včera, ale bola som už taká unavená, že sa mi už písmenka zlievali dokopy. Tak som to dopisala až dnes. 😀😀
Ešte topánočky čo hovoríte ?
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
