Hate My Boss !

Examination

,,Christian stoj." Prehovorila som na neho keď bol odomňa ledva tri metre, no on sa nezastavil a rýchlym krokom smeroval ku mne natiahol ku mne ruku a dotkol sa môjho líca a mnou prešla vlna tepla, potiahol si ma do objatia a v tom ......

Výstrel......

Valeria

Moje telo ostalo akoby v kŕči. Ten zvuk ma povedzme paralizoval. Boli sme v objatí a jeho telo začalo oťažievať až sme napokon klesly k zemi.

,,Chris." Prehovorila som na neho keď sme obaja klesli na kolená a on sa skoro sklátil až k úplnej zemi.

,,Si v poriadku ?" Horko-ťažko ku mne prehovoril.

,,Robíš si srandu ? Ty si postrelený a pýtaš sa či som ja v poriadku ?" Zhrozene som na neho pezerala, a  nešlo mi do hlavy ako sa môže v takomto stave zaujímať o mňa.

,,To nič nieje."

,,Nič nieje ? Veď krvácaš." Nemohla som uveriť jeho slovám. Pozrela som pred seba a videla ako sa už k nám ponáhľa Dereck.

,,Zavolaj záchranku." Pozrela som na neho porosobne.

,,Je to v pohode skor budeme doma tam už čaká lekár." Pristúpil ku Christianovy, podal mu ruku a pomohol mu vstať. Chris si prehodil ruku cez jeho rameno a zároveň si pridržiaval bok kde ho postrelili. Vstala som aj ja a kráčali sme von z haly. Nasledovalo nás ešte pár chlapov, ktorý sa účastnili prestrelky, zjavne to boli Chrisovy muži, stále boli ostražitý a sledovali okolie. Nastúpili sme do auta, obaja s Chrisom na zadné sedadlá. Chris si zložil hlavu mne do lona a ja som hneď ruky priložila na jeho hlavu a hľadila ho po vlasoch. Na jeho čele sa tvoril pot a ja som začala mať obavy. Najradšej by som sa teleportovala domov, nech sme tam čo najskôr. Chrisova košela bola celá od krvi a pomali sa dostavala krv aj na sedačku. Auto zastavilo a mne došlo že sme pred domom, s časti som si vydýchla.

,,Tak poď kamoško." Otvorili sa dvere a v nich sa objavil Dereck s nastrčenou rukou ku Chrisovy. Opatrne mu pomohol vystúpiť s auta a ja som ich hneď nasledovala. Konečne sme boli doma, nemohla som tomu ani uveriť že sme už naozaj tu. Bola som preč len deň ale prišlo mi to ako večnosť, za ten deň a niečo som si toho prežila až až. Christiana uložili do postele a pristúpil k nám lekár.

,,Podte slečna nech vás prezriem."

,,Nie nie vyšetrite najskôr jeho." Naznačila som hlavou Christiana. Doktor ešte chvíľu hľadel na mňa až sa napokom otočil na Chrisa. Je mi jasné že boli určite dohodnutý, že za každú cenu má ošetriť prvú mňa. Medztým ho stihli už vyzliecť, bol celý od krvi a mne tento pohľad nerobil dobre. Odišla som do kuchyne, potrebujem pohár vlažnej vody. Radšej počkám tam. Dufám že bude všetko v poriadku. Vypila som pohar vody a sadla si na gauč a čakala čo sa bude diať dalej. Prešla skoro hodina a ja som začínala byť nervózna. V tom som počula kroky a tak som sa otočila ku schodom, kráčal po nich lekár. Hneď som sa postavila a šla mu naproti.

,,Ako je na tom ?"

,,Pokoj slečna je v poriadku. Guľka nezasiahla žiadne doležité orgány. Vytiahol som ju, ranu som dezinfikoval, zastavil krvácanie a samozrejme zašil. Má miernu teplotu tak bude potrebné ho sledovať aby sa rana nezapálila a aby nerobil moc namáhave činnosti aby sa mu nepotrhali stehy. Inak bude všetko dobre." Pousmial sa na mňa a ja som si vydýchla.

,,To ste ma potešili."

,,Tak teraz podte nech prezriem vás." A opäť som znervoznela. Priložila som si ruky na brucho a dúfala som že vsetko s dieťatkom bude dobré. Prve dva mesiave som to možno pokašlala ale odteraz budem dávať na seba pozor, pravidelne a hlavne zdravo sa stravovať. Nasledovala som doktora do druhej izby. Keď sme do nej vošli ostala som prekvapená, izba už bola vybavená vsetkým čo bolo potrebné na moje vyšetrenie. Dokonca aj sóno.

,,Tak sa pripravte vyzlečte sa do spodného prádla, najprv prezriem povrchové zranenia a potom vám spravim gynekologické vysetrenie a skontrolujeme dieťatko." Trošku som ostala zarazená, lekár si zjavne môj trochu vyplašený vyraz všimol.

,,Nemusíte sa báť. Som rodinný lekár a som odborník vo viacerých oblastiach. Ako prvé som sa vyučil za gynekológa." Pousmial sa na mňa a ja som sa zčasti upokojila. Prešla som do kúpeľne a vyzliekla si špinavé oblečenie, prešla som do sprchy a opláchla sa. Pri umývadle som už mala nachystané čisté spodné pradlo, tričko a tepláky. Obliekla som sa do spodného pradla, zvyšok oblečenia som vzala do rúk a prešla späť do izby. Posadila som sa na postel a čakala na pokyny od lekára.

,,Tak sa mi ukážte." Pristúpil ku mne a najprv si ma celú prezrel. Ako prvé ho zaujali zranenia na mojej ruke. Chytil mi ruku a prezrel si zarezy po noži.

,,Zranenie nevyzerá veľmi zle, zárezy nie sú veľmi hlboké. Šitie nebude potrebné. Vydezinfikujem vam ich a previažem." Prikyvla som a už sa aj pustil do práce. Sykla som od bolesti keď sa dezinfekcia dostala do kontaktu s ranami. Ale nebolelo to viac ako keď sa tie rany tvorili. Nakoniec mi ruku obviazal jednorázovým obväzom. Prešiel na moju nohu. Provyzórny obväz, ktorý mi dal na nohu neznámi, bol od zaschnutej krvi. Pomaly a opatrne mi ho dal z nohy dole. Jeho výraz bol nečitateľný ale mne bolo jasné že ta rana nevyzera dobre.

,,Toto bude trochu koplikovanejšie. Rana je dosť hlboká a nebola ani spravne ošetrená. Vyzerá to tak že sa tam tvorí infekcia. Umŕtvym vám okolie, ranu vyčistim a zašijem. Bohužial tu vám ostane menšia jazva." Len som prikývla, v podstate mi to bolo jedno, jediné čo ma zaujimalo bolo či je vporiadku dieťa. Tak ako doktor povedal miesto mi umŕtvil, vyčistil, zašil a taktiež obviazal.

,,Ostatné zranenia sú len povrchové modrny, nič vážne do pár dní vám zmiznú."

,,A čo tá infekcia na nohe ?"

,,Malo by to byť v poriadku pokiaľ sa budete o zranenie starať a pravideľne si to natierať krémom ktorý vam dam. Treba zabrániť otrave krvi. Dobre tak sa pripravte lahnite si na postel a pozrieme sa na dieťa." Postavila som sa s postele a obliekla si zjavne Chrisove tričko. Prešla som znovu k posteli a lahľa som na ňu. Bola som nervózna a snažila som sa nejako upokojiť. Snažila som nemyslieť na to že mi cudzi muž prezera intímne partie. Nemám rada tieto vyšetrenia.

,,V ktorom mesiaci by ste mali byť ?" Postavil sa doktor a vyhodil rukavice do koša.

,,Neviem presne možno na konci druhého začiatok tretieho niesom si istá. Prečo deje sa niečo ?" Vyplašene som na neho pozrela.

,,Upokokte sa ešte spravim sóno aby som sa uistil." Prikyvla som a vyhrnula si tričko. Naniesol mi na brucho gél a priložil mi naň tú studenú vec. Pozrela som na doktora ktorý hľadel na obrazovku. Jeho výraz tváre ale neposobil spokojným dojmom ale možno si to len nahováram.

,,Možete sa poutierať." Podal mi vreckovku a ja som si utrela brucho.

,,Tak ako ? Dieťatko je v poriadku ?" Pozrela som na neho s očakávanim. Otočil sa na mňa a len pokrútil hlavou.

------------
Tak máme tu ďalšiu časť tak dúfam ze sa páči.
Čo myslíte ako dopadlo vyšetrenie dieťatka ?