Hate My Boss !

Remorse

Venoval som jej ešte jeden bozk. Svoju hlávku uložola na moje rameno. Moje viečka oťaželi, naklonil som sa k jej vlasom a venoval jej posledný bozk.

,,Milujem ťa."

Veleria

Prebudila som sa na sucho v ústach. Sprostý alkohol. Zdvihla som hlavu ku Christianovy, ktorý  spokojne oddychoval. Vyzeral tak pokojnem. No v hlave mi búšili dve slová. Milujem ťa.  Nechcelo sa mi veriť, že také niečo vyslovil. Srdce mi vynechalo úder a zimomriavky prebehli mojim telom, jemne som sa zachvela. Pousmiala som keď som si spomenula na včerašíu noc, do líc sa mi ihned nahrnula červeň. Privrela som oči ked mi prsty vystrelili k perám, stále som som na nich cítila jeho pery. Mala som pocit ako by ma pobozkal práve teraz. Pamätala som každý jeden, jeho dotyk. Palcom som mu zlahka prešla po perach ktoré si nasledne oblízol. Môj úsmev sa ešte viac rozširil. Pôsobil tak kľudne. Vedela by som ho pozorovať celé hodiny. Započula svoj mobil. Vzala som ho do rúk a rýchlo si vypla zvonenie aby som Christiana nezobudila. Ale zjavne bolo neskoro ,,Čo skoro sa ozveme z ďalšou zákazkou." Hodnú chvíľku som ležala, kým na mňa dolahli slová ktoré som prečitala. Christianova ruka sa omotala okolo mojeho pásu a hlavu si zaboril do mojich vlasov. Zavrela som oči na upokojenie, ale malo to opačný účinok. Pred očami sa mi zjavila ta taburetka pod ktorú som uložila dokumenty. Do očí sa mi nahrnuli slzy. Pri spomienke ako sa mi včera večer otvoril a čo sa medzi nami udialo, som mala pocit že mi rozrthne hruď od bolesti. Po líci sa mi zviezla prvá slza, hrudník som mala ako vo zveráku. Okamžite som vystrelila k zachodu, zabuchla som dvere a zamkla. Všetko zo mňa vyletelo ako by mi v bruchu vybuchol dinamit.

,,Ria si v poriadku ?" Tlmene mi do uši dopadal jeho hlas. No nemala som silu mu odpovedať, po to všetkom som mala chuť sa premiestniť niekde na koniec sveta a žiť tam ako mi bude dopriate.

,,Áno." Vôbec som nebola vporiadku, mala som chuť sa rozplonúť. Zo všetkých sil som sa pozbierala a prezrela sa na svoj odraz. Bolo mi zo seba zle, nemohla som sa na seba ani poriadne pozrieť. Opláchla som si  tvár studenou vodou a dúfala som že tak zmyjem všetko čo ma tak ťaží, ale márne. Utrela som si tvár do čista a zhlboka sa nadýchla. Prebehla som si zuby a prehodila cez seba župan. Periférne som zbadala Christiana ktorý ku mne hned vzhiadol, keď som zavrela dvere. Oprela som sa o chladné dvere. Mušlienky mi výrili ako ešte nikdy. Prvá slza sa mi zviezla po líci keď sa ma jemne dotkol na ruke. Zviezla som sa po dverách na zem a slzy mi už nekontrovateľne tiekli po tváry. Nevedela som prestať. Chriis mi jemne priložil ruky k tváry a palcami mi zotrel slzy. Vzhladla som k nemu, jeho oči ma s obavou pozorovali. Pichlo ma pri srdci. Ako som mu mohla takto ublížiť.

,,Čo sa deje ?" Pritiahol si ma do náručia. Hladil ma po vlasoch a ja som sa cítila tak bezpečne. Nezmohla som sa na žiadne slová len som záporne pokrútila hlavou do jeho hrude. Nedalo sa mi rozprávať. Bol mi na blízku čo ma upokojovalo, no zároveň mi to vháňalo nové slzy do očí. Cítila skm sa ako najväčší zradca na svete. Mala som na jazyku toľko slov ale nedokázala som vydať ani hlásku.

,,Ľutuješ včerajšiu noc ?" Znovu som záporne zakrutila hlavou.

,,Včerajšia noc bolo to najkrajšie čo som kedy zažila." To boli jediné slová ktoré som bola schopná vysloviť. Pocítila som ako sa mi usmial do vlasov a jeho telo sa uvoľnilo.

,,Aj pre mňa." Potichu prehovoril držiac ma stále v náruči. Donútilo ma to usmiať sa. Nemohol povedať nič krajšie a to ma donútilo sa ešte viac rozplakať. Pritiahol si ma bližšie na svoju hruď. Jemne ma hladil po chrbte čo ma upokojovalo.

,,Šššt, to bude v poriadku." Aj keď nevedel o čo ide, ma upokojoval. Snažil sa ma utíšiť. Bola som rada že nekládol zbitočné otázky, nevedela by som na ne odpovedať. Prestala som plakať, pobozkal ma do vlasov, čím prešla vlna tepla mojím telom. Moj dych sa začal upokojovať.

Christian

Cítil som ako sa v mojom náručí upokojuje. Netuším čo sa deje ale nezáleži mi na tom, záleží mi len na tom aby bola v poriadku. Bál som sa že včerajšok ľutuje, veľmi by ma to mrzelo pretože to bolo to najúžasnejšie čo som v živote prežil ale ponjej slovách som neudržal úsmev. Cítil som to rovnako. Keď som už nepočul žiadne vzliky vzal som ju na ruky a uložil do postele. Lahol som si vedľa nej otočený tvárou k nej. Pozorovala ma tymi jej obrosvskými očami, ktoré boli momentálne celé uplalané. Čo ma veľmi mrzelo. Hladil som ju po líci a utrel jej každú neposlušnú slzu ktorá sa vykradla z jej oka. Nechcem abybsa trápila. Nechcem aby už viac plakala.  Viečka jej začali oťažievať.

,,Aj ja teba." Prehovorila a pokúsila sa o úsmev. Nerozumel som o čom hovorí. Nechápavo som na ňu pozrel no jej oči sa už zavreli. Pritiahol som si ju k sebe čo najbližšie. A vtedy mi to došlo. Neuvedomil som si že som to vyslovil nahlas, ale srdce mi poskočilo, že to cíti rovnako. Trochu sa pomrvila v mojom náručí.

,,Sľúb mi že ma nikdy neopustíš." Zamrmlala mi do hrude.

---------
Tento krát naozaj krátka časť ale aj tak dúfam že sa vám bhde pačiť. ❤