Hate My Boss !

Daisy

A áno dokázal si to veľmi dobre až presvedčil aj mňa. Prečo som sa znovu nechala oklamať ? A ja sprosta som dovolila aby som sa do neho zamilovala.

Christian

Trhalo mi srdce keď som videl ako sa jej nahrnuli slzy do očí. Toto som naozaj nechcel. Neruziem prečo ale bolí ma keď ju vidím neštastnú a sklamanú, zlomenú. Dvoma krokmi som ju dobehol a stiahol ju k sebe. Lavu ruku som jej priložil k tvári a pobozkal ju skôr ako stihla namietať. Keď sa naše pery spojili cítil som príjemné teplo rozliehajúce sa po celom mojom tele. Bolo mi jedno že sa nachádzame v hale firmy, bolo mi jedno koľko ľudí na nás momentálne hľadí, nič naokolo neexistovalo, okrem nej. Boli sme len ja a ona, boli sme len my ako jedno telo.

,,Myslel som že je jasné ako to medzi nami je." Oprel som čelo o to jej a zotrel jej slzu ktorá sa jej skotúlala po líci. Hladeľ som jej do očí a hľadal niekde v nich pochopenie pre môj momentálne nevhodný humor. No nečakal som že ju to až takto vezme. Priložila svoju ruku na tú moju ktorou som jej stále zohrieval líce. Usmiala sa na mňa a pre mňa to bol ten najkrajší úsmev aky som kedy videl.

,,Chris všetci na nás hľadia." Šepla rozpačito.

,,Je mi to jedno." Zľahkosťou som prehovoril. Ruku som jej opäť omotal okolo pása a jemne ju potlačil smerom k výťahu. Tentonkrát už neodporovala. Kráčali sme po chodbe, venoval som jej jemný bozk pod ucho na čo sa zasmiala. Cítil som sa tak štastný. Vošli sme do kancelárie. Nemohol som si pomôcť a venoval jej ešte jeden bozk na pery. Prešla k vojmu stolu. Ja som sa otočil a zbadal osobu sediacu za stolom.

,,Vidím že si užívaš." Prehovoril hlas, až keď som podišiel k vojej stoličke som ho spoznal.

,,Rodrigo nevedel som že si už tu." Usmial sa na mňa a pohľadom prešiel na Valeriu, ktorá si už prezerala nejaké papiere.

,,Isteže nie, bol si dosť zanaprázdnený." Stále hladiac na Valeriu s úsmevom podotkol. Začínal ma štvať.

,,Tak môžeme prejsť k zmluvám ?" Snažil som sa upútať jeho pozornosť.

,,Samozrejme, zmluvy sú podľa mňa v poriadku môžeme prejsť k podpisom." Len som príkyvol. No neuniklo ako opäť jeho pohlad skĺzol k Valerii ktorá sa akurát skláňala nad stolom a tým ukázal jej výstryh.

,,Valeria mohla by si nám prosím priniesť kávu ?" Prehovoril som na ňu, čim sa automaticky vystrela.

,,Samozrejme." Venovala nám úsmev. Začal som s podpismy. Presunul som dokument k nemu. Schytil papiere do rúk a taktiež to podpísal.

,,Tá tvoja asistentka je fakt kus a vyzerá že je aj docela schopná, mohol by si mi ju dohodiť keď ťa omrzí ?" Spýtal sa ma, mal som chuť mu hneď vraziť. No vtom sa otvorili dvere. Vošla dnu Valeria s dvoma kávami na tácke. Podišla k stolu a poližila kávu pred nás. Pousmial som sa na ňu.

,,Dobre, tak toto by sme mali." Zobral som zmluvy a podal ich Valerii.

,,Áno, no ešte je tú jedna zmluva už len na podpis." Poližil predomňa zmluvu. Podpísal som ju a vrátil som mu ju späť. Vzal si šalku a odpil si z kávy.

,,Dúfam že na mňa budeš myslieť a odporučiš ju ku mne možno na dalšiu prax." Usmial sa na mňa.

,,Valeria zlatičko ako sa máš ?" Prehovovoril knej. Zdvihla zrak od papierov a podišla k nam.

,,Rodrigo velmi dobre vďaka. A čo ty ?" Zdvorilo a z úsmevom prijala jeho ruku.

,,Keď ta vidím citím sa omnoho lepšie." Prehovoril. Postavil sa a pobozkal ju na obe líce.

,,Takže uvidíme sa čoskoro." Preušil som ich idilku.

,,Budem sa tešiť na ďalšie strtnutie." Vstal, stále prebodavajuc pohľadom Valeriu. Konečne odišiel. Otočil som sa k Valerii.

,,Ak ťa môžem poprosiť tieto dokumenty mi prefoť. A tieto prekontroluj a prepiš." Prešiel som si rukami po tvári až k vlasom. Už som videl len ako sa zatvárajú dvere. Vzal som si do rúk dokumenty a začal si ich prezerať. No myšlienky ki často ubiehali k Rii. Cítim sa ako pubertačka ktorá sa prvy krat zamilovala. Myšlienky mi ubiehaly rôznymi smermi. Peboha ja som sa zamiloval. A zrovna do ženy s ktorou som mal uplne opačny plan. Je zaujímavé ako osud dokáže zauradovať. Ani ma nenapadlo že sa zamilujem ako maly chlapec. A z rovma do ženy która mala služit ako prostriedok pomsty. Ale teraz mi je to všetko ukradnuté. Otvorili sa dvere a ja som myslel že je to Valeria ale bola to Daisy. Podišla k môjmu stolu a podala mi papiere.

,,Valeria mi dala papiere na prefotenie, tak vám ich nesiem." Podala mi papiere a naklonila sa viac ako bolo potrebné.

,,Vďaka a kde je Ria, teda Valeria ?" Položil som otázku.

,,Netušim." Vzal som si opäť dokumenty do rúk. Otvoril som šanon a začal si prezerať dokumenty. Zrazu som pocitil dotyk na mojich ramenách. Vcelku ma to uvolnilo. Po posledných dňoch som bol dosť napety. Masírovala mi ramená a mňa to vcelku uvolňovalo. Prechadzala mi krku až jej ruka sklazala po mojej hrudi čo raz nižšie.

,,To by stačilo!" Prudko som ju chytil za zapestie. Ale jej to zjavne nestačilo, rukami putovala po mojej hrudi čo raz nižšie. Optrela sa o lem mojich nochavíc. Prudko som sa posravil, čo zjavne nečakala. Okamžite ku me vystrelila a zavesika sa mi na pery ale ja som nespolupracoval.

,,Chritian prečo to robis ?" Zazrel slm na ňu z myšlienkou ktorá jej okamžite došla.

,,Pám Brown." Rukou mi prešla po rozkroku. Ale so mnou to nič nerobilo.

,,Maš pracu tak sa do nej pusti." Povedal som jej.

,,Aha ale keď som ti bola po ruke a plnila kazdé tvoje želanie tak to som ti bola dobrá čo?!"

,,O čo ti ide ?" Už ma to naozaj unavovalo.

,,O čo asi o teba. Cbcem byť s tebou. Chcem byť po tvojom boku veď kto ťa pozná lepšie ako ja." Opäť svoje ruky omotala okolo mojeho krku, už som strácal trpezlivosť.

,,Lenže ja už niekoho mám." Prehovoril som na ňu a zvesil jej ruky z mojeho krku. Jej tvár sa zvraštila do fest nesratej.

,,Si zo mňa robís srandu že ?" Prehodila.

,,Nie neribím." Pozrel som na ňu nezaujato.

,,To si ma vážne vymenil za nejakú štetku ?" To čo povedala ?

,,Ona nieje žiadna štetka a ty radšej zavri ústa ak nechceš príšť k úrazu." Už som začal byý naozaj vytočený.

,,Tak to je skvelé trpím tu všetky tvoje nálady, kedykoľvek ma zavolaš pretože si potrebuješ ulaviť som tu, čokoľvek si potreboval bola som tu."

,,Rozťahovať nohy si v náplni práce nemala." Uchctol som sa. Chcela mi dať facku no jej ruku sim zachytil.

,,Čo ma ta štetka čo ja nie ?" Zhúkla a to mi stačilo aby som jej vlepil facku.

,,Okamžite vypadni ak nechceš prísť o miesto. Máš poslednú šancu."

,,Toto ešte oľutuješ."

-----‐---
Ježíš prešla som to asi sto krát a aj tak mám pocit že tam mám miliónov preklepov.

Každopádne zi to užite. 😍😍😍