Fragmented

1K 39 5
                                    

A keď som doteraz nepociťovala nijaké emócie, tak zrovna teraz sa moje telo rozhodlo ich prejavovať. Telo mi stuhlo no moje oči nie. Cítila som ako mi po líci kĺže slza, ale skôr ako som ju stihla zastaviť dopadla na Chrisovu hruď.

Valeria

Christian si hneď priložil ruku namiesto kde dopadla moja slza. No z očí sa mi vynárali ďalšie. Moje szly mali valstnú cestu a cieľ. Chris sa posadil zo zvrašteným obočim na mňa hľadel.

,,Čo sa deje ?" No v hrdle som mala hrču, ktorá mi nedovolovala odpovedať. Môj telo opreté o čelo postele bolo ako z kamena. No moje srde vážilo snáď tonu, bolo čoraz tažšie, že som myslela že mi každú chvíľu prepadne chrbtom až k podlahe. Moje vnútro bolo v jednom ohni nekonečnej bolesti ktorá sa každou sekundou len zhoršovala. Boleli ma viečka, z ich neprestajného kŕčovitého stískania k sebe. No ani to im nezabránilo oslobodiť, ďalšiu horúcu slzu, ktorá si vystvárala pálivu cestu po mojom líci, až dopadla na srdci, v snahe roztopiť to srdce ako z kameňa. 

,,Ria počuješ ?" Do líca sa mi zabodlo tisíce nožov, pod dotykom jeho ruky. Z časti ma to prebralo ztraznu do reality, do reality, ktorá je tak nemilosrdná a krutá. Jej obdivuhodné počiny zvrátenej hry nás stále zvádzajú a my sme len jej figúrky v tomto šachu, ktorý nie je možné vyhrať. Je to nekonečná hra bez víťaza.

,,Zlato hovor so mnou." Neprehliadnuteľné zúfalstvo miešané zo strachom v jeho hlase ma prinútil vnímať ho zreteľnejšie. Ale moje telo odmietalo spolupracovať. Otvoriť oči mi vzalo obrovskú dávsku energie, mám pocit že zodvihnúť auto by bolo menej náročné. Pred očami sa mi mihala škvrna Christianovej postavy. To čo malo znázorňovať jeho ostré obrysy tela, pôsobilo ako abstraktné umenie a ich umelcom a tvorcom boli len moje slzy. Zľahka som kyvla hlavou zo strany na stranu, jedné čo som dokázala urobiť a jediné ako som bola schopná reagovať. Moje viečka opäť spadli za účelom zaostriť, v dôsledku čoho sa z mojich očí vykotúľali ďalšie dve zablúdené slzy. Sťažobou a veľkým premáhaním sa moje oči opäť otvorili. Môj pohľad bol oveľa ostrejší, no to čo moje opuchnuté oči spozorovali bolo ako by mi niekto prehnal gulku priamo cez srdce. Tie emócie v jeho očiach sa prehrávali ako spomalený film.
LlKaždá jedna bodala a zarývala sa hlbšie v mojom v nútri, no dve znich boli neprehliadjuteľné, ako by ich mal v očiach vypalené už veky. SKLAMANIE - SMÚTOK. Ďalšia rana, ktorá moje srdce úplne odrovnala.

Jeho prudké postavenie z postele mnou ani trochu nepohlo. Zúrivosť, hnev, beznádej priam sálala s každého jedného jeho svalu na tele. Mocné telo mi bolo otočené chrbtom a ja som si opäť dovolila zavrieť oči a dúfala že to bude už navždy. Myšlienky boli prerušené niečim čo znelo ako zavrčanie, následne mnou myklo a moje oči sa rozvtorili dokorán. Čo však bolo zbitočné, kedže celá miestnosť bola zahalená v tme. Snažila som sa zaostriť na osobu, ktorá zapríčinila tú tmu rozbitím jediného zdroju svetla. Silueta osoby sa približovala ku mne a moje telo reagovalo za mňa. Pritlačila som sa bližšie k čelu postele a kolená si viac pritiahla ku brade. Ucítila som dotyk na mojom rozhorúčenom líci, no odmietala som otvoriť oči. Tlak na mojom tele ma donútil dopadnúť na jeho hruď.

,,Je to v poriadku." Šepot doliehajúci do mojích uší znel tak ukludňujúco až som mu skoro uverila. No bolo to len veľké klmstvo. Jeho teplá ruka dopadla na môj chrbát v snahe upokojiť ma, no ja som nič necítila.

,,Bude to v poridku, zvládneme to." No tu nebolo čo zvládať, nič neexistovalo nič sa nedialo čas sa zastavil. Moje roztrieštené vnútro kričalo a moje telo kričalo bolesťou, no navonok bolo pokojné, bez života. Nič už nebude v poriadku. Cítila som každý sval v mojom tele ako by sa kažďú jednu sekundu napolba hneď aj uvoľnil. Bolo to bolestné no ja som si to zaslúžila. Je to moje osobné peklo.

,,Bolí to viem ale to prejde." Ďalšie horúce potôčiky si razili cestu von z mojich očí. Nič neprejde, želala som si vysloviť nahlas aspoň slovko ale moje hlasivky nechceli spolupracovať rovnako ako zvyšok môjho tela. Moje ruky pevne zvierali látku trička na mojom bruchu.

,,Milujem ťa a ver, že ich trest neminie." Výhražka v jeho hlase sa mi vypálila do mozgu a srdce mi až bolestne stiahlo. Áno viem trest ma neminie, pretože je to len a len moja vina. Myslela som že moje telo vybuchne od toľkej bolesti a hnevu. Neodpovedala som, s posledných síl som sa schúlila do klbka a nechala horúce slzy aby mi vypaľovali na lícach cestu ich trate. Keď som pocítila ruku na svojom páse nemohla som ju zniesť ako by ma popálila. Odtiahla som sa. Všetko je to len moja chyba. Za všetko si môžem sama. Tvár sa mi skrivila bolestnou grinasou, keď sa moje stiahlo bolestným kŕčom. To srdce , z ktorého bol už len kameň. Prázdny a ťažký, pripomínajúci mi moje hriechy, za ktoré sa nenávidim. Opäť som sklamala, sklamla milovanú osobu. Už nič len srdce z kamena a telo bez duše.

-------------
Tak predsa sa zadarilo
Velmi depresivna cast no aj napriek tomu dúfam že poteši ❤❤✌

Hate My Boss !Onde histórias criam vida. Descubra agora