Hate My Boss !

Incredible

Jess sedela vedľa mňa stále uplakaná počul som len zvuk sanitky a začal tu mierny rozruch lekári a sestričky behali ako pojašený. Ale mne to bolo jedno stále som bol myšlienkami pri Val. Prečo sa to muselo stať zrovna jej ?

Christian

Prosím odpusti mi. Naozaj ma to všetko mrzí. Bože kiežby som nebol taký idiot a viac si ťa všimal, kiežby som nebol tak hrdý. Držal som jej chadnú ruku ako by som držal kus ľadu.

,,Všetko ma to veľmi mrzí, naozaj ma to všetko zaskočilo a veľmi ma to bolelo. Mal som si vypočuť aj tvoju stranu, no teraz je už neskoro, ale chápem prečo si to urobila, mrzí ma len že som to nevidel skôr. Čomu ale nerozumiem prečo si sa predávkovala. Kiežby som to tak mohol vrátiť späť. A povedať ti že som idiot, že som sa snažil svoje pocity potlačiť. No teraz je už neskoro. Je mi to tak ľúto. Už teraz mi chýbaš, neviem ako tu bez teba budem. Už teraz mi chýba ten tvoj nádherný úsmev ani nevieš koľko krát keď zavrel oči som ho videl. Chcel by som ešte aspoň raz počuť tvoj smiech, cítiť tvoje pery." Naklonil som sa k nej a pohľadil ju líci. Zohol som sa k jej tvári a priložil svoje pery na tie jej.

,,Milujem ťa." Šepol som jej do pier a po líci sa mi zviezla ďalšia slza. Mal som pocit ako by sa pohla, ale to sa mi muselo len zdať, alebo teda skôr len posmrtné tiky.

,,Zbohom." Povedal som naposledy a otočil sa na odchod. No v tom som zastal keď som začul niečo čo ma donútilo otočiť sa. Ten zvuk bol ten najlepší zvuk na svete. Prístroj znovu pípol a ja som si bol istý že sa mi to nezdá. Na mojej tvári sa roztiahol úsmev a do izby nabehol doktor aj sesreičky.

,,Čo sa deje ?" Spýtal som sa lekára ktorý k nej dobehol a prezeral ju. Nadvihol jej viečko aby videl či začína byť pri vedomí.  Sestričky knej pristúpili a napojili ju na kyslík.

,,To vám naozaj neviem povedať, niečo ju muselo donútiť sa vrátiť späť. Občas sa to stáva ale je to veľmi ojedinelé. Hlavne keď odkedy sme oznámili čas smrti ubehlo skoro 15 minút." Bol som neskutočne sťastný keď som počul že jej srdce naberá pravidelný tlkot.

,,Musíme ju napojiť na kyslík, bola až príliš dlho mimo a je to nebezpečné pre jej mozog. Dúfam že nebudú nejaké vážne  poškodenia." Dohovoril a ja som sa ihneď otočil ku dverám a vyšiel na chodbu. Sedela tam Jess, Nancy a aj ten idiot Tom. Všetci na mňa pozreli.

,,Načo tam išiel doktor ?" Prvá sa k slovu mala Jess.

,,Žije." Keď som to povedal všetci sa prudko postavili a pribehli ku mne.

,,Ako to že žije ?" Nerozumela Nan. Chápem, keby som to nevidel na vlastné oči ako sa jej pomaly zdvýhal hrudník, tiež by som tomu neveril. Bola predsa mŕtva skoro 15 minút.

,,Ja neviem proste zrazu jej naskočilo srdce a začala znovu dýchať." Hľadeli na mňa ako na blázna.

,,A môžeme ju vidieť ?" Spytal sa tento krát Tom.

,,Teraz sa ju snažia dať do kopy preto som radšej odišiel nech majú kľud, mali by sme asi počkať kým nevídu von." Jess chápavo prikívla a objal Nancy.

,,Chcete niekto kávu ?" Pozrel som na nich a chystal sa k automatu.

,,Ja si dám." Usmiala sa Jess, otočil som sa a kráčal som po chodbe. ŽIJE, ŽIJE, ŽIJE. Toto jediné sa mi hnalo myslou, bol som šťastný a musel som sa pousmiať. Vzal som obe kávy a z jednej som si odpil, potrebujem nutne kofein vôbec som nespal, jediné čo ma držalo na nohách bola Val. Prešiel som ku jej dverám no nikto tu už nesedel asi boli už dnu. Lakťom som si otvoril dvere a vošiel do izby. Už tu boli všetci po jej pravej strane stála Nan z Jess a po ľavej držiac ju za ruku Tom. Zamračil som sa, ako si vôbec dovoľuje sa jej chytiť po tom čo jej urobil. Jess som podal kávu a sadol som si kúsok od postele. Všetci sme na ňu hľadeli ako na zázrak. V podstate to aj zazrak bol. Vidieť ju znovu dýchať a vedieť že jej srdce opäť bije bolo úžasné.

,,Stlačila mi ruku." Natešene ale stále šepotom vypískol Tom. Všetci sme na ňu pozerali a čakali čo sa bude diať, či sa preberie. Mal som pocit že tu sedíme už niekoľko dní. Som ale rád že zabojovala a že to nevzdala. Aj keby som tu mal pri nej sedieť aj rok, hlavne že žije. Zľahka skoro nebadateľne pohla hlavou. Bolo vidieť že sa snaží prebrať a otvoriť oči ale je až príliž slabá.

,,Ch-Chris." Musel som naozaj naťahovať uši aby som to počul, ale naozaj povedala moje meno. Tom sa trochu zamračil, pustil jej ruku a odišiel z miestnosti. No bolo mi to jedno postavil som sa sadol si na postel tam kde bol doteraz Thomas. Kútikom oka som videl ako sa Jess usmiala a chytila Nancy za ruku a ťahala ju preč.

--------------
No tak ste sa dočkali a vase modlidby boli vyslišané. 😄🥰🥰