Concerns

1.1K 52 17
                                    

,,Ty tomu nerozumieš Chris oni povedali že je malá šanca že ju zachránia chápeš môže zomrieť." Keď vyslovila tie slová moje srdce vynechalo úder, v tom sa otvorili dvere a von vyšiel lekár.

Christian

Doktor niečo poved sestričke, ktorá hneď odišla. Stiahol si z rúk rukavice a zahodil ich do koša. Ja aj Jess sme sa hneď ako sme ho uvideli postavili a čakali čo nám povie, ako to dopadlo. Prišiel bližšie k nám mal nečitatelný výraz čo ma celkol desilo. Nemal som dobrý pocit z toho ako k nám prišiel, mlčal a premýšlal ako nám povedať to čo treba.

,,Čo sa deje doktor ? Ako to dopadlo prežila to, ako sa cíti ?" Vedenie prevzala Jess a už na doktora chrlila milión otázok. Vedel som že je vydesená a chce vedieť čo sa deje samozrejme ako aj ja.

,,No poviem vám nebolo to nič jednoduché skolabovala." Preboha po vyslovení tých slov som mal pocit že sa neudržím. Ako by sa všetko zrútilo.

,,Čože ? Nemôžem tomu uveriť." Jess hneď po jeho slovách vykríkla a slzy jej stiekli po tvári. Zo zúfalím pohľadom na mňa pozrela, videl som že sa ledva drží na nohách tak som ju rýchlo chytil okolo pásu aby sa nezrútila. Po jeho slovách mi srdce zovrelo a mal som pocit že zabudlo aj ako má správne fungovať.

,,Pokoj, pokoj skolabovala ale naštastie sa nám ju podarilo vrátiť späť. Teraz je síce stabilizovaná ale stále nie je všetko úplne isté. Stále sú tu veľké riziká, no bohužial zatial ostáva už len dúfať ako bude ona bojovať a ako sa jej telo s tým všetkým vysporiada." Dohovoril doktor a ja som myslel že mu jednu vrazím. To nevie povedať hneď kurva ?

,,Ste normálny ? Si robíte srandu, myslíte si že je to vtipné neviete povedať hneď že prežila ? Prečo začínate najkôr zo zlou správou najprv začnem snáď hovoriť ze prežila nie ?" Jess sa ma pustila a zrazu začala hustiť do doktora. Nezabudla do neho aj sotiť pri jej výklade, nejako som prebral a hneď ju chytil za predlaktia, aby ho nezamordovala. Aj keď som bol neskutočne naštvaný aj ja.

,,Prepáčte ale nenechali ste ma ani dohovoriť." Skúsil doktor ale už ma naozaj sral.

,,Choďte do riti hádam poviem že prežila, ale to je teraz už jedno môžeme ju vidieť ?" Chcel som mu ešte niečo povedať ale nakoniec som si vlastne uvedomil že Valeria je dôležitejšia, ako nejaký doktor neschopný sa vyjadrovať.

,,Je pod silnými liekmy takže nie je problém aby ste ju išli pozrieť." Dopovedal a ja, aj Jess sme sa hneď vydali v stopách doktora, už sme ju chceli vidieť čo najskôr. Hlavne živú. Prišli sme k dverám a pozreli na doktora, chytil klučku a otvoril dvere. Obaja sme hneď nahliadli do izby a opatrne vošli dnu. Jess sa k nej hneď robehla a chytila ju za ruku, no ja som ostal stáť medzi dverami ako obarený. Keď som ju zrazu videl, mal som pocit že sa neudržím ma nohách. Bolo vidieť aká je neskutočne pochudnutá, jej pokožka bola bledá a mala prepadnutú tvár. Jej oči mali tmavé kruhy a zároveň začervenané kútiky od plaču. Vyzerala tak nádherne pre mňa ako vždy no zároveň vyzerala hrozne ako mrtvola. Bolo mi z toho všetkého zle. Jess sa jej snažila prihovoriť ale ona bohužial neodpovedala ani po stej výzve, nenastala žiadna reakcia.

,,Nechceš si ísť domov odpočinúť ?" Pozrel som na Jess s otazkou v očiach.

,,Teraz ju tu predsa nemôžem nechať samú." Vysúkala zo seba a hlavu ktorú mala doteraz položenú pri bruchu Val zdvihla na mňa.

,,Doktor pobedal že je pod silnými liekmi a že sa tak skoro neprieberie, plus vidieť že si vyčerpaná a treba aby si si oddýchla ja tu s ňou ostanen a keby nieco hneď ta budem informovat  ako ty dnes mňa, za čo som ti velmi vdačny." Pozrel som na ňu, vyzerala velmi strhane.

,,Dobre ale naozaj slubuješ že tu budeš a že ma budeš informovať ?" Pozrela podozrievavo na mňa Jess. Chcela vedieť či tu naozaj ostanem, rozumiem jej obavám po tom všetkom. Môže mi veriť že sa nikam nechystám.

,,Budem tu a budem ťa informovať. Dereck ťa zavezie domov." Pozrel som na ňu a videl som že je naozaj vyčerpana. Pozrela na mňa a chvilu premyšľala či može naozaj odist. Vedel som že to nakoniec vzda bola až priliž unavena. Aj keby tu ostala tak by do chvilky zaspala. Vzal som mobil do ruky a zavolal som Dereckovy.

,,Si ešte pred nemocnicou ?" Spýtal som sa ho keď zdvihol hovor.

,,Hej čakám na teba, ako je na tom ?" Aj som si myslel že neodíde, nejakým mne neznámim spôsobol si Valeriu obľúbil čo je u neho dosť nezvyčajné.

,,Prežila ale stále nieje mimo ohrozenia života, teraz je to všetko len na nej ako bude bojovať." Mal som s toho trochu obavy či bude bojovať, či to naozaj už nevzdala keď sa to rozhodla ukončiť.

,,Našťastie tak dúfam že to dobre dopadne."

,,Dúfam aj ja, pozri je tu jej kamarátka Jess zavez ju prosím ťa domov."

,,Jasne čakám v aute." Zložil hovor a ja som sa otočil na Jess ktorá ledva držala otvorené oči.

,,Dereck ťa čaká vonku v aute." Pousmial som sa na ňu, postavila sa a pohľadila Val po líci.

,,Dobre ďakujem a keby niečo volaj." Len som prikyvol a už odišla. Sadol som vedľa postele a pozrel som na jej bledú tvár. Dúfam že sa s toho dostane.

,,Mrzí ma to." Prehovoril som do ticha.

-------------
No trošku stres a hlavne strach uvidíme či sa s toho Val dostane. 😏🥰🥰

Hate My Boss !Where stories live. Discover now