Hate My Boss !

Really ?!

Oblyzla som jej okraj a zalepila ju a na jej prednú stranu som napísala veľkým písmom Christian. Po tvári sa mi stekali slzy a ja som sa postavila a lahla si späť do postele.

Valeria

Už prešli tri dni ale stále som neni úplne istá či mu ten list dať alebo nie. Opäť držím obálku v rukách a  hľadím na jeho meno.
Nechcem mu robiť nejaké rozbroje v jeho živote. On sa zjavne pohol ďalej a našiel tú pravú, no bohužial ja sa pohnúť neviem a ani to nejde a v podstate ani neviem či vôbec chcem. O dva dni majú svadbu a ja sa snažím aspoň trochu z neho tešiť, teda skôr sa z toho teším, pokial je štastný aspoň z časti to naplňuje aj mňa. Je to môj problém že sa neviem pohnúť ďalej a som stále na dne. Ale chcem aby ten list dostal nech mám aspoň z časti pocit že sa niečo vyjasní, že bude poznať aj moje dôvody, prečo som sa vtedy rozhodla tak ako som sa rozhodla. Dám mu ho, aj keď mi možno veriť nebude ale aspoň bude vedieť aj môj pohľad. Nečakám že by sa niečo zmenilo, alebo že by sa ku mne vrátil, jednoducho len chcem aby poznal aj moje dôvody. Viem že to nie je žiadne ospravedlnenie za zradu, ale bohužial som to vtedy videla pre mňa ako Patovú situáciu a nevidela som žiedne iné riešenie. Aj keď ma bolelo čo som robila a hlavne ma svedomie žralo každý deň no nevidela som iné vychodisko. Vzala som obálku a prešla do kuchyne. Jess akurát stála za šporákom a snažila sa niečo kuchtiť. Vždy som mala na starosti varenie ja ale teraz, už vyše mesiaca nie som schopná ničoho, ani len o seba sa poriadna postarať nie to ešte o domácnosť.

,,Dáš si ?" Pozrela na mňa keď zistila že som vošla do kuchyne.

,,A čo to bude keď to vyhodíš ?" Ironicky som poznamenala, nie ju uraziť, ale len tak ju podpichnúť.

,,Aha už máš náladu na vtipky ?" Pozrela na mňa a prižmúrila na mňa oči. Nie nemám náladu vôbec na nič, rovnako ako posledné týždne, chcem len aby ta bolesť skončila, najradšej by som umrela len nech mám už konečne kľud.

,,Sú to cestoviny zo syrovou omáčkou a kuracím mesom." Otočila sa ku šporáku a opäť premiešala obsah v hrnci. Pozrela som na obálku v mojich rukách. Zhlboka som sa nadychla a posledný krát sa uistila že chcem aby sa to k nemu dostalo.

,,Mám na teba jednu prosbu." Otočila sa na mňa Jess zo spýtavím pohľadom.

,,O čo ide ?" Uprene na mňa hladela a čakala čo jej poviem. Jej oči prešli na obálku v mojich rukách. Mala som len jednoduchu požiadavku a pritom mi to prišlo tak zložité a ťažké.

,,J-ja chcela by som ťa poprosiť." Na chvíľu som sa odmlčala. Nebola som si stále úplne istá tým čo chcem spraviť a či to vôbec chcem spraviť. Pozrela som jej bezbrane do očí, hladala som v jej očiach nejakú podporu a nádej, v tom že čo robim je správne.

,,Tak už to vyklop pre kristove nohy." Pretočila očami. Ona nevedela aké ťažké to je pre mňa. Prišlo mi to oveľa lahšie, keď som mala len predstavu o tom. No teraz som mala pocit akoby som mala zviazané ruky a aj jazyk.

,,Ja p-proste chcela som ťa poprosiť č-či by si to nemohla odniesť, teda skôr odovzdať." Pozrela som na obálku v mojich rukách. Načiahla som sa cez stôl aby som jej ju podala. Podišla ku stolu a vzala si ju do rúk. Pohla s ňou akoby sňou zahrkala, začala si ju otáčať a obzerať.

,,Christian ?" Vyslovila nakoniec, keď videla nadpis alebo názov.  Zdvihla som k nej zrak, až k jej očiam. Bolo v nich jasne vpísamé zmätenie. Čakala čo jej odpoviem alebo ako jej to vysvetlím.

,,Áno Christian." Jednoducho
som jej odpovedala. Čo viac jej k tomu povedať. Nemám šajnu ako jej to vysvetliť.

,,A čo to má akože byť ?" Ježiš to naozaj potrebuje na každú vec vysvetlenie, alebo ma chce len trápiť ?

,,Jednoducho zvyšok peňazí ktoré  mi nepatria, prsteň a vysvetlenie nech aspoň pozná moje dôvody."

,,Ježiši Val to si naozaj tak naivná, že si myslíš že sa po tomto k tebe vráti ?" Zhrozene na mňa pozrela keď vypla šporák.

,,Ale mne vôbec nejde o to aby sa ku mne vrátil, ja len chcem aby vedel alebo teda poznal aj moju verziu." Zúfalo som prehovorila. Nechcela som sa o tom baviť a určite som nechcela uvádzať svoje dôvody.

,,Dobre ako myslíš. Ak chceš ja mu to odnesiem." Pozrela na mňa spytavo, čím sa snažila zistiť či to myslím naozaj vážne. Uprimne ? Stále som s tým nebola úplne stotožnená, ale na druhej strane chcem aby si to prečítal. Len som zľahka prikývla na súhlas.

,,Keď chceš tak okej. Ja tam zajtra hneď ráno, pred prácou pôjdem a osobne mu to predám." Pevne prehovorila a mne bolo jasné že to odovzdá. Už nieje cesty späť. Dúfam aspoň v to že keď sa to k nemu dostane, tak aspoň z časti očistím svoje meno. Kyvla som hlavo, ako poďakovanie a odkráčala späť do svojej izby. Viem že moje rozhodnutie je už nezvratné, ale aj tak stále uvažujem či to bolo dobré rozhodnutie. Aj keď na jednej strane chcem aby to videl a prečítal si to, ale na druhej strane mu nechcem spôsobovať rozbroje v osobnom živote. Pre mňa je hlavné iba to aby poznal aj moje dovody a pričiny mojeho konania. Ale to už je v podstate jedno, už sa to aj tak nedozviem.

----------
Tak slúbená ešte jedna časť, dúfam že sa podarí ešte jedna.🥰🥰🥰