Memory

1K 52 19
                                    

,To ma naozaj teší rád spolupracujem z ľudmi ktorý majú vzťah k rodine. Aj k manželským zaväzkom. A vidím že vy máte veľmi pozitívny vzťah k rodine. Rodina je základ života." Široko sa na mňa usmial a už si vyťahoval papiere z tažky.

Valeria

Obliekla som si čierne legíny a dlhé čierne tričko pod zadok. Ani neviem kde som také tričko nabrala. Prehodila som cez seba mikinu, vzala som si mobil, doklady a vyšla z domu. Bankomat nebol ďaleko ale musela som ísť priamo do banky pretože mi bankomat neda vyššiu hotovosť ako tisíc dolárov.  Vošla som do banky a počkala kým sa uvoľní miesto.

,,Nech sa páči slečna." Pozrela na mňa pani a rukou ukázala na stoličku. Vyzerala celkom milo a sympaticky.

,,Dobrý deň." Pozdravila som ju a usadila sa oproti nej.

,,Dobrý deň ako vám pomôžem ?" Pozrela na mňa a pousmiala sa.

,,Chcela by vedieť koľko mám na účte peňazí a potom by som si chcela vybrať nejakú hotovosť."

,,Dobre v poriadku, poprosím váš občiansky preukaz." Pozrela na mňa, ja som si vybrala z tašky peňaženku a vybrala si občiansky a podala jej ho. Vzala si ho odo mňa a niečo ťukala do počítača.

,,Tu vás poprosím vzorový podpis pre overenie." Vzala som pero a naškriabala som na tablet svoj podpis.  Zahľadela sa znovu na obrazovku a chvíľu na ňu hľadela.

,,Tak na vašom účte máte presne šesťtisíc tristo dolárov." Otočila sa na mňa, myslela som že je tam toho menej. Ale veď to je jedno.

,,Dobre, tak by som si chcela vybrať päť tisíc." Oprela som sa rukami o stôl a čakala a čakala kým ponahadzuje čo treba a dá mi podpísať papier. Trvalo to asi desať minút a už som vychádzala z banky aj z peniazmi. Zastavila som sa ešte v papiernictve a kúpila dve obálky jednu A5 a druhú na peniaze. Prišla som domov kde už sedela za stolom Jess.

,,Ahoj kde si bola ?" Pozrela na mňa a do pusy si vložila vydličku z jedlom.

,,V banke." Stroho som jej odpovedala. Vzala som si pohár z vodou a išla som do izby. Vyzliekla som si mikinu ale ruka sa mi zasekla v rukáve. Opatrne som sa vyslobodila a moje oči dopadli na nádherný prsteň. Aj som zabudla že ho ešte mám, vobec som si neuvedomila že ho stále nosim na prste. Hneď prebliskla spomienka na to ako mi ho Chris dal.

Flashback

Pozrela som pred seba a uvida som ako sa mi pred očami zjavila cesta osvetlená lampiónmi posypaná lupeňmi ruží. Prešli sme na tú nádhernú cestičku a ja som si až teraz všimla malý balónik asi pol metra od zeme na ktorom vysel papierik. Pozrela som na Chrisa. On len pokynul rukou nech si to pozriem.

,,Drahá Valeria, nesmierne ľutujem čo som ti prvé dni spôsoboval..." Stálo na prvom papieriku a ja som si spomenula na naše prvé dni vo firme. Pozrela som pred seba tam si všimla ďalši balónik podišla som k nemu a vzala lístok.

,,Bol som idiot no ty si dokázala pohnúť mojim zatrpknutým srdcom...." Usmiala som sa nad tým a vzala dálši lístok.

,,Doslova si mi ho ukradla, zamiloval som sa do teba ako chlapec..."

,,Nedokážem ani vyjadriť ako veľmi mi na tebe záleží a neviem už bez teba byť..."

,,Si to najlepšie čo ma vživote stretlo, si moje svetlo, si dôvod prečo sa usmievam..."

,,Si pre mňa úplne všetkým, milujem na tebe úplne všetko, si pre mňa dokonalá si ako moja chýbajuca polovica..."

,,Ale najviac milujem tvoj úsmev, ktorým mi dokážeš zlepšiť celý deň, budem robiť všetko preto aby si sa stále iba smiala, milujem keď pri tebe zaspávam a zobudzam sa..." Slzy sa mi tlačili do očí.

,,Si všetko čo som kedy chcel, bez teba by to nebol život potrebujem ťa mať blízlo seba a to už navždy. Milujem ťa a otoč sa..."

,,Valeria Monteco vydáš sa za mňa ?" Chris klačal na jednom kolene a vruke držal krabičku s presteňom na ktorý som ani nevidela cez slzy. Keď ku mne dolahli jeho slová moje ruky vystrelili k mojim ústam a mám pocit že som zabudla ako sa dýcha.

,,Áno." Vyslovila som potichu v hrdle sa mi vytvorila hrča.

,,Áno. Áno vezmem si ťa." Vypískla som už s úsmevom na perách. Vtom ku mne vystrelil a vzal ma do náručja a zatočil nás. Venoval mi bozk tak nežný a plný lasky. Zobral moje ruky a dal mi ich okolo svojeho krku a chytil ma okolo pása. Začali sme hýbať do rytmu hudby, položila som si hlavu na jeho rameno a nechala som unášať ako ma viedol. Opatrne sa ma zaklonil a pobozkal.

End flashback

Po lícach mi opäť tiekli slzy, no tento krát nie pe smútok. Skôr z peknej spomienky asi mojej najštastnejšej. Bolo to niečo neuveriteľné, ani vo sne by ma nenapadlo že to raz Chris urobí. Pametám si každý jeden bozk, pohladenie a aj úsmev ktorý mi úprimne daroval. Sadla som si za stôl a plná emocii a smútku som začala písať. O všetkom čo som prežila a čo k nemu cítim. O tom ako to naozaj bolo s tými zmluvamy. Potrebovala som to zo seba všetko dostať a mať aspoň sčasti pocit že sa to vysvetlí. Všetko čo ma ťažilo som napisala na papier. Keď som skončila tak som papiere zložila na polovicu a vložila do obálky. Do druhej obálky som vložila peniaze a vložila ich do prvej obálky. Nakoniec som si zvliekla prsteň z prsta, chvíľu som naň hľadela a nakoniec ho hodila dnu do obálky. Oblyzla som jej okraj a zalepila ju a na jej prednú stranu som napísala veľkým písmom Christian. Po tvári sa mi stekali slzy a ja som sa postavila a lahla si späť do postele.

-------------
A je to tu, ďalšia časť 😀 no tak vo hovoríte ?

Hate My Boss !Where stories live. Discover now