Hate My Boss !

Thomas

,,Vypadni a už sa nevracaj." Vstúpil do mňa hnev ako by som bola samotný Diabol. Ako sa opovážil sem prísť.

Jess

,,Bože Jess pusti ma dnu." Zaprosíkal. No ja na neho naozaj nemám náladu je mi z neho zle.

,,To si rovno vyhoď z hlavy, si mysliš že ťa k nej po tom všetkom pustím ?" Pozrela som na neho spýtavým pohľadom, videla som že je s toho zúfali ale na následky mal myslieť skôr ako skoro znásilnil moju najlepšiu kamarátku.

,,Prosím ťa Jess veď som tvoj brat."

,,A čo teraz ? Po tomto s tebou nechcem mať nič spoločné." Zhnusene som na neho pozrela.

,,Ale ja neviem čo sa stalo proste ten alkohol v krvi zauradoval, proste mi preplo."

,,To ale nie je žiadne ospravedlnenie na to čo si spravil. Hambím sa za teba, ako sa mám Val teraz pozrieť do očí ?" Sklamane sklonil hlavu, videla som že ho to trápi ale na to mal myslieť skôr.

,,Ja viem mrzí ma to."

,,Pozri keď sa stoho všetkého dostane potom to bude len na nej či ti dá šancu. Nie je na mne rozhodnúť o tom či ťa za ňou pustím." Pozrela som do jeho dobitej tvári. Muselo to bolieť ten neznámi sa na ňom dosť vyriadil, keď aj po pätich dňoch tie modriny na jeho tvári stále vidno.

,,V poriadku chápem. Aspoň mi povedz ako sa má ?"

,,Je to horšie ako predtým. Skoro vôbec do nej neviem dostať žiadnu stravu, teraz som jej doniesla polievku aspoň ale chíľu na to počula že znova vracala. Jej žalúdok už nedokáže normálne prijať stravu." Povzdychol si.

,,Mala by ísť k lekárovi, toto nieje zdravé takto sa za chvíľu úplne vyhladuje." Mne to bolo úplne jasné preto sa jej snažím pravideľne doniesť jedlo.

,,Mysliš že ma to nenapadlo ? Ale je dospelá, ja ju nemôžem donútiť.  Teraz mi v prvom rade povedz kto  ťa takto doriadil ?" Uchechtol sa ako by som povedala nejaký vtip. Nechápavo som zvraštila obočie.

,,Christian." Jednoducho prehodil. Mne sa oči rozšírili od prekvapenia.

,,Christian ten, ten Christian ?" Moje oči boli stále roztvorené ako balóny.

,,Koľko ich ešte poznáš ? Ano ten, ten."

,,A čo tam robil ?" Norozumela som tomu ako sa ocitol pri Tomovom dome.

,,Ja neviem. Proste som videl Valeriu ako zutekala z parketu, myslel som že jej je zle tak som bežal za ňou. Ale pred toaletou zastala, prednami stal Chris, chcel som ju zobrať domov videl som na nej že sa necíti dobre."

,,No dobre a prečo si ju bral k sebe ?" Podozrivo som sa na neho pozrela.

,,Pretože som videl že sa dobre bavíš s tým typkom a vedel som že domov určite neprídeš a potom čo videla Chrisa som ju nechcel nechať samú aby do toho znovu nespadla." To je pravda domov som nešla. Musela som sa trochu pousmiať keď som si spomenula na tú noc.

,,Ale to stále nevysvetluje je to, čo tam robil ?"

,,Ja fakt neviem proste Val sa pred domom rozhodla že chce ísť domov. Chcela ísť sama pešo a to som nemohol dopustiť. Potom mi preplo a stalo sa to čo sa stalo zrazu sa tam objavil on a zvyšok už poznáš. Asi nás sledoval ja netušim." Povzdychol si.

,,Ale potom kde bola keď s tebou neostala a domov vtedy tiež neprišla až na druhý deň, celá zničená a uplakaná." Už sa mi to začínalo vyjasňovať, tu SMS-ku mu zjavne poslal Chris. Že by mu predsa nebola lahostajná ?

,,No tak to ti tiež neviem povedať. Totiž potom ako ma zmastil som bol chvíľu mimo a keď som sa dal ako tak do kopy už tam nebola. Ale jeden typ by som mal." Ironicky sa uchechtol. Bolo mi jasné prečo.

,,Tak preto bola táka aká bola. Asi prišli do priamej konfrontácie a ja som myslela že to je tými zásnubami. Ale to tomu tiež len prispelo." Smutne som sa usmiala.

,,Dobre ja teda pôjdem. Dávaj na ňu pozor." Kývla som hlavou na súhlas a zavrela za ním dvere.

Christian

Stále som mal pred očami jej zničený výraz, keď sa zatvárali dvere výťahu. Po líci sa jej zviezla slza, pozrela na mňa a z jej úst vyšlo zbohom. Tak obyčajné slovo a pri tom tak výnimočné. Skončilo to medzi nami dňom, kedy som zistil že ma podrazila. Zaprisahal som sa že už ju nechcem nikdy vidieť. No po týchto jej slovách som si reálne uvedomil že je definitívny koniec. Doteraz som sa ňou vôbec nezapodieval, nemal som na to ani čas, mal som až príliž veľa práce. Ale tie city až tak ľahko nezmiznú a o to horšie a bolestivejšie bolo to zistenie, čo mi urobila. Keď som ju videl po tých týždňoch a potom na tom chodníku aká bola uplakaná, niečo sa vo mne zlomilo musel som jej pomôcť ale tým to haslo. Nedokážem to prekusnúť a teraz je to už aj tak jedno. Som zasnúbený a tým to medzi nami skončilo.

,,Dones mi kávy Daisy." Pozrel som na ňu keď mi na stôl položila papiere.

,,Samozrejme." Usmiala sa na mňa a už kráčala von. Samozrejme sa snažila o zvodnú chôdzu. Prevrátil som očami, na toto fakt nemám nervy. Daisy som prijal späť pred týždňom, potreboval som asistentku a nemal som čas na nejaké pohovory a výberové konania. A keď sa vyjasnilo to z vynášaním dokumentov, nevidel som problém v tom prijať ju späť. Bola to rýchla a hlavne jednoduchá voľba. Túto prácu poznala a vedela čo má robiť a hlavne poznala klientov.

,,Nech sa páči." Položila mi kávu na stôl. Samozrejme sa nezabudla nakloniť aby tým odhalila jej výstrih. Usmiala sa na mňa a pristúpila ku mne bližšie. Ruky mi položila na ramená a postavila sa za mňa.

,,Si strašne napätý." Pošepkala mi do ucha a začala mi masírovať ramená. Stuhnutý som naozaj bol, tak som ju nechal nech robí čo robí. Zavrel som oči poreboval som na chvíľu vypnúť, bolo toho na mňa moc. Pomaly mi rukami prešla po hrudi až k rozkroku. Prešla mi po ňom ale ja som ju prudko chytil za ruku.

,,Nie." Jednoducho ale za to rázne som povedal. Svoju ruku sťiahla a pokračovala v masírovaní mojich ramien.

,,A toto čo ma znamenať ?"

------------
Trošku jednoduchšia časť. Taká objasňujúca 😀😊😊