,,A aby som nezabudol, neželám si aby ste sem chodili ako na deň otvorených dverí. Nabudúce sa ohláste dopredu."
Christian o 5 dní neskôr
Podpísal som posledné papiere a založil do šanónu. Vydýchol si a oprel sa do kresla. Potrebujem pauzu. Nutne.
,,Pán Brown je tu vaša snúbenica." Tak toto mi ešte chybalo, povedal že potrebujem oddych a nie pravý opak. Prstami som si pretrel koreň nosa a vydýchol všetok vzduch.
,,Nech vojde." Prešiel som ku skrinke z alkoholom, vzal som celú flašu Burbonu a pohárik.
,,Ahoj zlatko." Pozdravila ma Candis keď som si sadal za stôl. Podišla ku mne a vlepila mi bozk na pery. Natešene si sadla oproti mne a z kabelky vyťiahla nejaké papiere.
,,Už je to podpísané. Môžeš si to odložiť." Musím uznať že ma trochu prekvapila, keď sa päť dní neozvala myslel som že si to rozmyslela a že to nepodpíše. Vzal som si od nej papiere a prekontroval to. Na poslednom papiery svietil jej podpis. Dal som zmluvu dokopy a zazvonil som na Daisy. O chvíľu sa objavila pri dverach a podišla ku stolu.
,,Želáte si ?" Pozrela na mňa a čakala na to čo jej dám za úlohu.
,,Tieto dokumenty pošli mojemu právnikovy." Vzala si odomňa papiere, prikyvla a zobrala sa na odchod.
,,Daisy poprosím ťa jednu kávu." Prehovorila na ňu Candis no ani na ňu nepozrela. Videl som ako otrávene sa Daisy zatvárila. Nečudoval by som sa keby jej do tej kávy napľula.
,,Takže mám tu pár návrhov." Získala si opäť moju pozornosť, zohla sa k taške a vytiahla s tade obrovskú knihu, ktorá z rachotom dopadla na stôl.
,,Čo je to ?" Zdvihol som jedno obočie a nechápavo na ňu hľadel.
,,No predsa svadobná kniha, už som to pretriedila a s každej kategórie je tam asi päť najlepších navrhov a spoločne rozhodne, ktoré vyberieme." Tak toto naozaj nezvládnem. Nalial som si pohárik a vypil ho do dna.
,,A to nemôžeš urobiť sama ?" Otravene som sa jej spýtal.
,,Ale Chris je to naša svatba a chcem aby bolo všetko dokonalé." Usmiala sa a otvorila knihu na prvej strane.
,,Takže tu sú návrhy kvetinovej výzdoby. Sú tu červené ruže mám ich rada ale príde mi to moc agresívne. Ďalej sú tu lalie ale tými som si neni moc istá, aby to vsetko nesplívalo keď všetko bude biele hlavne ja." Dohovorila keď prišla do kancelárie Daisy aj s jej kávou. Položila ju nastôl a pobrala sa preč. Využil som kým bola Candis ticho.
,,Tieto môžu byť." Ukázal som prstom na ruže ktoré boli ladené od bielej až po marhulové v rôznych odtieňoch.
,,Vážne ? To je skvelé táto vyzdoba bola aj môj favorit, takto môžeme aspoň servítky a šerpu cez obrus zladiť do zletej." Začala listovať v knihe ale ja som ju hneď stopol.
,,Pozri Candis ja to všetko nechám na teba verím tomu že to zariadiš tak aby bolo všetko perfektné. Zo všetkým súhlasím ale ja mám veľa práce a na toto naozaj nemám čas." Pozrel som na ňu a ona sa usmiala čo ma prekvapilo.
,,Si si istý, že to chceš všetko nechať na mňa ?" Trochu nesmelo sa opýtala.
,,Stopercentne." Vážne som prehovoril a dopil už tretí pohárik. Na tvári sa jej roztiahol široký úsmev. Mám taký pocit že je aj rada že to nemusí so mnou rozoberať. No verte mi ja som bol nadšenejší.
,,O a mimochodom čo sa týka nákladov na svadbu pôjdeme na polovicu ?" Vzala si svoju knihu a už ju aj hádzala do tašky. Postavila sa a čakala na moju odpoveď.
,,Na tu máš kartu všetko zaplať z nej. Je na nej 20 tisíc dúfam že to je dosť." Podal som jej kartu, len nech už ide potrebujem byť sám.
,,Vďaka, zlatko." Vzala si kartu a dala mi bozk na líce a už odchadzala z kancelárie.
Valeria
Zišla som do kuchyne. Jess nebola doma, vzala som si pohár vody a vypila ho do dna. Prezrela som chladničku a dala si do misky vývar. Môj žalúdok si pýtal niečo jesť. Sadla som si za stôl a pomaly sa do nej pustila. Už je to desať dní čo som sa videla s Chrisom. Plakať som už nevládala, myslim že sa mi všetky slzy už minuli. Oči ma boleli a mala som ich celé opuchnuté a tmavé. Zazvonil mi mobil. Nemala som náladu z nikím hovoriť ale bola to mama a už sa o mňa určite bála.
,,Prosím." Zdvihla som hovor. Svoj hlas som vôbec nespoznávala je to už pár dní čo som prehovorila naposledy. Znel priškrtene a dosť ticho.
,,Zlatíčko ahoj ako sa máš ? Ani sa neozveš, chybaš nám." Prehovorila mama a ja som mala pocit že som ju sklamala. Že som sklamala všetkých a hlavne seba.
,,Mala som vela práce." Klamala som, nemôžem jej povedať že mesiac alebo koľko to vlastne je, ležím v posteli, pomaly nič nejem a mám pocit že celý život sa mi zrútil ako domček z piesku.
,,Zlatko nesmieš toľko pracovať, musíš aj odpočívať. Peniaze ktoré si nám poslala zatial stačia." Áno to stačia ale ja neviem čo ďalej.
,,Odpočívam nemusíš sa báť." Polievku som skoro dojedla a bola som prekvapená že som dokázala zvládnuť celú misku.
,,Dobre teda. A ako sa má Christian ?" Pri spomienke jeho mena som ostala zaseknutá v pohybe. Zasiahlo ma to ako nôž a presne do srdca, ak tam ešte po tých všetkých ranách ešte nejaké srdce je. Ako jej poviem že, muž ktorého som milovala a odovzdala mu svoje srdce, ma opustil pretože som ho podrazila lebo ma vydierali. Hm ako jednoducho to znie a pritom je to oveľa ťahžie ako sa zdá. Cítila som niečo mokré na mojej, tvári. Trochu vody mi zjavne vrátilo schopnosť znovu plakať.
,,Val srdiečko si tam ?" Ozvala sa znovu mama čím ma vyrušila z mojich myšlienok.
,,J-ja mami už musim končiť zavoláme si, pa." Rýchlo som povedala.
,,Tak ahoj." Povedala a ja som zrušila hovor. Vstala som od stola a išla do svojej izby. Hodila som sa do postele a schúlila sa do klbka. Moju tvár opäť zmáčali horúce slzy. Som troska.
-----------
Tak čo hovoríte na svadbu Chrisa a Candis ? 😀😀
No a Val je tom vážne zle. 😔
आप पढ़ रहे हैं
Hate My Boss !
लघु कहानीValéria si hľadá prácu pretože si chce skúsiť žiť na vlastnú zodpovednosť. Chce si nájsť prácu, ktorá by ju bavila a bola dobre platená aby mohla finančne pomôcť mame. Lenže keď sa dostane na pohovor do najznámejšej firmy sveta a postupne spozná svo...
