Hate My Boss !

Jealousy?

,,Poď. Verím ti ty to zvládneš." Chytila som ho za rúčky a chcela ho postaviť keď ma prerušil jeho hlas.

,,A čo ak nie Val ?" Prehovoril na mňa zo značne smutným hlaskom v ktorom boli počuť isté obavy. Pozrela som mu do očí.

,,Pozri. Ja viem že je to už dlho a zatial žiadny výsledok ale nikdy som nevidela silnejšieho a odhodlanejšieho chlapca než si ty. Ja viem že ty to zvládneš ale nesmieš sa vzdať." Povedala som a pohladila ho po líci.

,,Dobre." Usmial sa na mňa a ja som ho už za rúčky ťahala z vozíku. Preniesla som ho k bradlám. Ruky položil na tyče po oboch jeho stranách. Držala som ho za pás. Trošku som sa sklonila a jednu nohu som mu o kúsok položila vpred. To isté som spravila aj s druhou. Vtom som ostala ako zmrznutá pretože neviem či sa mi to zdalo alebo naozaj pohol nohou.

,,Val videla si to ?" Zvolal Lucas nadšene.

,,Áno videla Lucas. Skús to aj s druhou poď zvládneš to." Povedala som mu a tento krát sa postavila pred neho. Zrazu pohol pravou nohou už naozaj viditeľne.

,,Val j-ja chodím vidíš to ?" Usmieval sa na mňa Lucas.

,,Poď Lucas prídi až ku mne." Hovorula som mu stála som od neho asi meter. Keď znova pohol nouhou išlo to sice veľmi pomaličky a len v malých úsekoch ale on chodí. Ani som si neuvedomovala a už sa jeho rúčka dotkla mojej. Pozrela som sa jeho rozžiarenú tvár.

,,Lucas srdiečko ty chodíš. Ja som vedela že to zvládneš." Pobedala som nadšene. Do očí sa mi tisli slzy od štastia. Objala som ho zakrútila som sa s ním vo vzduchu. Nebolo nič krajšie ako počuť jeho krasny detský smiech.

,,To iba vďaka tebe. Pretože si mi verila." Povedal mi čo ma ešte viac dojalo jeho dlaň prešla na moje líce a zotrel mi slzy ktoré uz prúdom tiekli.

,,Neplač." Pobevedal.

,,To je od šťastia. Som na teba hrdá Lucas." Povedala som mu a pevnejšie ho objala.

End flashback

Prebrala som sa stranzu keď som si uvedomila že to je len spomienka a nie skutočnosť. Moje dýchanie bolo už skoro v normále. Postavila som sa zo zeme. Pozrela som znova do zrkadla. Vyzerala som hrozne. Chcela som sa upraviť ale v tom mi došlo že nemám kabelku.

Musela som si ju v tom zhone nechať v Christianovej kancelárii pri dverách. Prešla som teda k dverám od toaliet a vykukla von či tu niekto nieje. Nepotrebujem v takom to stave nikoho stretnúť. Rýchlo som orešla k výťahu a nechala sa vyviesť až hore. Kráčala som k dverám jeho kancelárie. Daisy tu nebola. Podišla som k jeho dverám jemne zaklopala no nepočula som žiadnu odozvu. Otvorila som dvere no to som robiť nemala.

Neskytol sa mi pohľad na polonahú Daisy ako je hruďou opretá o jeho stôl a on stojí za ňou a rozdával si to s ňou. Rozdávali si to spolu v rovno v jeho kancelárii, rovno na jeho stole. A to len chvíľu po tom ako ma skoro znásilnil. Hneď ako som si na to spomenula sa mi do očí nahrnuli znovu slzy. Už som nevnímala nič. Nevnímala som Daisyne vzdychy. Nevnímala som ani to že sa ich pohľady otočili na mňa. Bolo mi jedno ze tam stojím s pootvorenými ústami a po lícach mi tečú slzy. Ani neviem ako ale už som bežala k výťahu. Nevnímala som už nič. Nastúpila som a zviezla som sa k zemi na kolená cez zaslzené oči som ešte videla Christiana s nečitatelným výrazom. Dvere sa zavreli a ja som prepadla v plač. Pychlo ma pri srdci. Aj keď neviem prečo ale pohľad na nich ma zranil aj keď by nemal. Nie. Nie teraz.

Pomaly ma začali zasahovat spomienky ktoré boli hlboko v mojom vnútri uzamknuté. Nemohla som sa poriadne nadýchnuť. Bolo to ako by som sa dusila srdce mi prudko bilo. Až som mala pocit že mi vyskočí z hrude. Snažila som sa postaviť za pomoci uchytok čo sa mi nakoniec aj podarilo. Ledva som stála na nohách ale nejako som sa dostala z výťahu. Hruď som mala ako vo zveráku. Ako by mi prilahlo niečo ťažké. Cez slzy som už nič nevidela. Ucítila som tlak na kolenách. Spadla som a prudko dýchala no stále to nestačilo. Mala som pocit že sa každú chvíľu udusím. Oči sa mi zatvarali a ja som sa poddávala tomu že je to môj koniec. Počula som naokolo krik, ktorý bol tak vzdialený. Ucítila som pod kolenami a na chrbte dotyk. Ale bolo mi to už jedno. Moje srdce ledva bilo. A môj dych bol sotva počuteľný. Zavrela som oči a pohltila ma tma.

*****

A je to tu. Dnes som mala konečne časť tak pridávam skôr. Celkom dlhú tak dúfam že ste radi. Tato je taká trošku viac dramatickejšia. Malo to byť na dve časti ale nakoniec som to spravila takto.

Možno sa mi dnes podarí ešte jedna. 😍😘