Harry Potter a Nová Nádej

LXVIII.

LXVIII.

Terztan

                 Ráno sa zobudím celý dolámaný. Moje dieťa ma neskutočne unavuje.
“Draco,” zaskučím, keď si všimnem, že sa na mňa môj milovaný pozerá.
“Dobré ráno, láska. Čo sa deje?” pobozká ma a pohladí po brušku.
Usmejem sa a objímem ho.
“Celý som dolámaný. Vôbec sa nemôžem dobre vyspať,” povzdychnem si.
“Všetko zvládneme. Je to predsa pre naše maličké,” pohladí ma po tvári.
S úsmevom prikývnem. Milujem keď povie NAŠE maličké. Je NAŠE. Nechám ho nech vylezie z postele a ja som hneď za ním. Keď sa oblečiem, sadnem si na posteľ. Hm….. Čo by som si tak dal na raňajky.
“Dobby!” zavolám Harryho najmilšieho domáceho škriatka.
“Dobby je k vaším službám. Čo si budete želať?” pokloní sa.
“Dobby, už teba alebo niekoho iného volal Abraxas alebo Herodes?” spýtam sa.
“Nie, pane, ale Dobbyho volal pán Harry, že na raňajky pre Vás má Dobby pripraviť palacinky so šľahačkou, čokoládou, citrónom, uhorkami a tropickým ovocím,” odpovie hneď.
Draco, ktorý nás doposiaľ sledoval sa znechutene uškrnie. Ja sa na druhú stranu nadšene postavím a tlesknem rukami.
“Super! Odkáž mu, že ďakujem!” zasmejem sa a celý nadšený sa otočím na Draca.
“Čo je?” spýtam sa s úsmevom.
Draco je mierne zelený.
“Myslím, že raňajky vynechám,” odpovie ticho a chytí sa za hlavu.
Zasmejem sa a odídem z izby. Než zavriem dvere, tak sa ešte otočím na Draca.
“Ale ty prídeš. Dnes by tam konečne mal byť Harry. To nehovorím o tom, že sú Vianoce!!!”
Vybehnem z izby rovno za Herodesom a Abraxasom, ktorí už zdobia stromček v jedalenskej sieni. Iba v nej nebola do dnes žiadna výzdoba a ako je v našej rodine zvykom, vždy miestnosť kde sa bude večerať vyzdobujeme v deň Vianoc. Táto miestnosť sa tiež odzdobuje ako prvá, keď sa sviatky skončia.

Harry

                     Zavolal som si Dobbyho, aby dnes pre všetkých tehotných prichystal iné, viac sladšie, raňajky. Určite to chalani ocenia, aj keď ostatní v tomto dome moc nadšený nebudú. O chvíľu príde Dobby zas, aj s odkazom od Terztana, Herodesa a Abraxasa, že im tieto raňajky budú viac než vyhovovať. Usmejem sa na Toma, ktorý sa moc nadšene netvári a odídem z izby za Blackom a Waitrezom. V izbe Blacka nikto nebol, tak som išiel do izby Waitreza, kde boli aj Moonovci a aj Beny.
“Ahoj,” usmejem sa šťastne od dverí.
“Harry! Tak rád vidím, že si to opäť kompletne ty!” objíme ma Beny.
“Áno. Aj mňa to teší. Beny, chcem ti povedať jedno moje tajomstvo, ktoré som zistil vďaka Moonovcom,” usmejem sa.
Najprv vyzerá prekvapene, ale nakoniec sa usmeje a prikývne.
“Čakám štvorčatá!” skríknem radostne.
“Preboha! Vie o tom Tom?” zakryje si prekvapene ústa rukou.
“Áno. Včera večer som mu to povedal. Nevieš si predstaviť aký bol šťastný. Celú noc sme premilovali. Už dlho som ho takéhoto šťastného nevidel,” odpoviem šťastne.
“Gratulujem. Rád ti potom pomôžem. Ale teraz mi povedz podrobnosti,” zažiaria mu oči.
Za nami sa ozve odkašlanie.
“Prepáčte, ale my tie podrobnosti počuť nemusíme,” uškrnie sa Waitrez.
Sčervenám a sadnem si pri nich do kresla.
“Ja idem za Herodesom,” postaví sa nakoniec Waitrez a odíde.
Potom mi Black s Benym povedia čo sa stalo a zároveň mi vrátia už odčarovaný medailón a meč.
“Ďakujem. Takže. Viteáli sú zničené. Teraz už len poraziť Brumbála, ktorý nebude problém a Hermionu s Ginny a Lovcami, ktorí budú oveľa väčší problém…… Ale dnes je už dosť starostí. Sú Vianoce. Ide sa slaviť!” rozhodnem.
Postavím sa.
“Harry, hlavne opatrne. Nesmieš sa prepínať,” pomôže mi Black, keď sa mi zatočí hlava.
Usmejem sa. Ozve sa zaklopanie na dvere a dnu rýchlo vojde Herames.
“Páni. Nikdy som si nemyslel, že bude tak ťažké odísť nepozorovane z izby,” oprie sa o dvere zadýchane.
“Čo tu robíš? Vie o tebe Lucius? Nechcel si ešte náhodou predstierať to tvoje bezvedomie?” spýta sa Beny.
“Už ma to nebaví. Lucius ešte spí, tak som odišiel. Už ma unavuje, že sa ho nemôžem dotknúť, že ho nemôžem pobozkať. Navyše sú dnes Vianoce, tak s tým končím. A k tomu to pomôže Harrymu. Budú to pripisovať jeho návratu,” zasmeje sa.
“Ideme na raňajky? Už je najlepší čas. A Lucius sa už určite tiež zobudil,” postaví sa Black pri dvere.
“Fajn, ale najprv nemáš tu nejaké šaty na prezlečenie?” spýta sa nevinne Herames.
Sotva zadržujem smiech.
“Vyzerám snáď, že nosím šaty??!!!!!” rozkríkne sa Black a zabuchne za sebou dvere, keď vyletí na chodbu.
Už sa rozosmejem naplno a nie som sám.
“No čo?” pokrčí ramenami Herames.
“Nič. Poďme radšej. Cestou ti niečo nájdeme,” poviem, keď sa dosmejem.

Lucius

                 Zobudím sa na prázdno v posteli. Zamračím sa a otvorím oči. Nie je predsa možné, aby som tu bol sám. Keď si všimnem, že v posteli som vážne sám, rýchlo sa posadím. Herames kde si zmizol? A ako? Rýchlo sa oblečiem a odídem z izby. Sakra! Čo sa to zase deje? Idem smerom k Tomovej a Harryho izbe. Po ceste však do mňa niekto vrazí. Len tak-tak ho zachytím než spadne. Keď sa pozriem kto to vlastne je, zistím, že som chytil toho, koho tak veľmi postrádam.
“Herames! Tak veľmi som sa zľakol! Som šťastný, že si sa zobudil, ale nemusel si mi ujsť,” pritiahnem si ho k sebe.
Objíme ma okolo krku.
“Prepáč láska. Potreboval som hovoriť s Harrym,” pobozká ma.
Všimnem si len, že Harry s Benym idú radšej ďalej do jedálne, aby nám nechali trochu súkromia.
“Dobre, ale už ma takto nestraš. Poď. Som hladný,” pousmejem sa a ideme do jedálne.

Harry

                 Stále veľmi pobavený prídem do jedálne, kde sú už takmer všetci, okrem Heramesa, ktorého si odchytil Lucius a Benyho, ktorého zastavili Fred s Georgeom. Je mi jasné, že im toho musí veľa vysvetliť. Prídem k Tomovi a dám mu medailón.
“Prečo si ho sem priniesol?” spýta sa nechápavo.
“Pretože, toto je pravý medailón Salazara Slizolina. Ten čo je u nás v izbe je len napodobenina. Tento medailón bol viteál, ktorý Brumbál schoval na Grimmauldovom námestí. Včera ho Herames dostal od Síriusa a Black zničil viteál,” usmejem sa nežne.
“Takže to strašidlo, ktoré ma napadlo bol Herames?” spýta sa ma Sírius nechápavo.
My sa naňho pozrieme.
“Kto je u teba strašidlo?! Ty psisko jedno drzé!” skríkne od dverí Herames.
Naštvaný je príliš slabé slovo. Uškrniem sa, keď sa začnú naháňať po jedálni okolo stola.
“A potom, že ja sa chovám ako decko,” odfrknem si a napijem sa džúsu.
Našťastie to čoskoro skončí a keď príde aj Beny, ktorý sa zdá byť viac ako uspokojený, môžeme začať jesť. Konečne sme tu všetci. Celá rodina. Cítim ako moja mágia víri blahom.
“Krásne si vyzdobil sieň, Herodes,” usmejem sa.
“Nebola to len moja zásluha. Každý niečo urobil,” opätuje mi úsmev.
Ďalej v tichu raňajkujeme. Som rád, že som späť. Čoskoro už takýto pokoj mať nebudeme. Po obede si ideme užívať pohody každý inak. Neviem prečo, ale Herames mi prišiel nejaký divný. Čo mu zase je? Moc to neriešim, bude na to čas po Vianociach, a zamierim s Tomom do tanečného sálu. Rozhodol sa, že si zatancujeme.

Herames

                    Po raňajkách zamierim s Luciusom do našej izby, kde sa naňho vtrhnem. Cítim, že ho potrebujem. Hneď teraz, inak zomriem! Lucius!
“Herames, počkaj,” odtrhne sa odo mňa.
“Lucu, prosím, ja ťa potrebujem!” skríknem frustrovane.
“Herames, práve si sa zobudil. Nemôžeš……” začne, ale ja ho nepočúvam.
Niečo je veľmi zle. Potrebujem ho. Veľmi!
“Fajn! Keď nechceš, tak si to spravím sám!” zavrčím a sám si ľahnem na posteľ.
Kúzlom si dám dole veci a hneď do seba zájdem dvoma prstami. Ach! Áno. Potrebujem viac. Prehnem sa v chrbte. Cítim ako celý vlhnem. Toto je iné. Čo sa to sakra zase deje?! Snáď nie….sakra! Určite je to ono! Zacítim na tele niekoho dotyky. Pozriem sa do šedých oči. Lucius! Vykríknem, keď do mňa zájde až nadoraz. Netrvá dlho a vyvrcholím.
“Herames, čo malo byť zase toto?” spýta sa po pár minútach Luc.
Oči sa mi zaplavia slzami.
“Herames, čo sa deje?” vystraší sa Luc.
Objímem ho a pritúlim sa k nemu. Pevne ma objíme a pobozká do vlasov.
“Lucu. Bolo na raňajkách nejaké liči?” spýtam sa.
“Áno. Pokiaľ viem, tak si ho zjedol celkom dosť,” zamračí sa.
“Ale nie. Vôbec som si to neuvedomil,” zaskučím.
“Čo sa deje?” spýta sa nechápavo.
“Liči je medzi démonmi nazývané ako Mesačné ovocie. Ak ho démon zje po dlhej dobe bez sexu, tak sa stane toto. Otvorilo mi to plodné cesty. S týmto ovocím môžeme bez problémov otehotnieť. Takmer vždy keď nie je spln sa podáva na svadbách Ukemu, aby počas svadobnej noci splodil potomka. Je na to rituál, že obaja novomanželia musia byť pred tým aspoň mesiac bez sexu,” odpoviem ticho.
“Takže chceš povedať, že si asi otehotnel?” spýta sa Luc.
Pozriem sa mu bojazlivo do oči. Prikývnem. Pritiahne si ma k sebe a vášnivo ma pobozká. Usmejem sa a do bozku sa zapojím. Nehnevá sa! O pár hodín neskôr, dobre tak o viac ako len pár hodín, ideme za Severusom do laboratória, kde sa aj s Heraklesom zašili. Zaklopem a počkám než mi niekto otvorí.
“Ahoj. Čo vy tu?” objíme ma Herakles a pustí nás ďalej.
Tiež vyzerá dosť strapato. Privriem oči.
“Ahoj. Máte tu elixír, na zistenie, či je niekto tehotný?” spýtam sa.
“Načo ti je,” nechápe braček.
Otočí sa a zoberie prázdnu fľaštičku, aby ju odložil.
“Na raňajkách bolo liči,” povzdychnem si.