Harry Potter a Nová Nádej

XXVII. Hermiona

XXVII.

Harry

                 Bežím až na Astromonickú vežu. V rukách stále držím ten list pergamenu. Sadnem si do okna a pozriem sa na pergamen.

“Harry, si v poriadku?” ozve sa za mnou Sírius.

“Iste,” pousmejem sa.

“Vážne si chceš dávať podmienky? Veď si vravel, že ste snúbenci. Nemal by si mať väčšiu radosť?” spýta sa Severus, ktorý je opretý o dvere.

“Ja som šťastný. Milujem ho. Je moja spriaznená duša a ja som jeho. Len si dám podmienku, aby to nevyzeralo divne a podozrivo. Nesmieme sa prezradiť. Našťastie Brumbál nevie parselsky. Na konci Tomových podmienok je v parselčine napísané, že tieto podmienky sú len vymyslené a že neplatia ak budem súhlasiť s čistým srdcom a pravou láskou k nemu, ktorú chovám v srdci. Tá zmluva sa podpisuje krvou. Ak by nebol splnený tento parselanský bod, tak sa moja krv na pergamene neudrží,” ukazujem im pergamen.

“Aha. Tak to nie je tak hrozné. Ale ak ti niekedy zlomí, čo i len vlások, tak mu zakrútim krkom,” zamračí sa na mňa Sírius.

Zasmejem sa. Ako inak. Zrolujem pergamen a postavím sa.

“Idem za ostatnými. Ako ich poznám tak sú u nás,” usmievam sa ako idiot.

“Radšej si ten úsmev zmaž z tváre, inak sa hneď prezradíš,” usmeje sa Remus.

Prikývnem a už sa tvárim ako najväčší chudáčik na svete. Odídem z veže ako prvý. Ostatní si to už nejak zariadia. Zamierim cez plné chodby do našej klubovne. Cestou však stretnem Hermionu. Povzdychnem si. Čo zase chce?

“Čo chceš?” spýtam sa.

“Á. Náš Potter. Počula som, že ťa volal riaditeľ. Vraj tu bol aj Minister. Čo chcel? Žeby už konečne prišli na to, aký nepotrebný si a chceli sa ťa zbaviť?” uškrnie sa.

Pokojne sa na ňu pozerám.

“Nie. Chceli vedieť, či si stále taká krava ako si vždy myslel,” odpoviem pokojne.

“Ty!!!!!” zakričí a vytiahne prútik.

Neváham a vytiahnem svoj. Namierim ho na ňu. Neváha a o chvíľu na mňa letí prvá kliatba. Odrazím ju a hodím po nej svoju. Žiaci okolo sa začali uhýbať a sledovať nás. Pošle na mňa rezaciu kliatbu a tá ma zasiahne do pravej nohy. Zadržím výkrik a hodím po nej kliatbu z čiernej mágie. Neviem odkadiaľ ju viem, len sa mi zrazu objavila v mysli. Nestihne sa jej vyhnúť a kliatba ju zrazí na zem. Začne kričať a o chvíľu neskôr bezvládne ležať na zemi.

‘Tá kliatba jej spôsobila simuláciu, akoby jej lámali kosti a nakoniec ju ochromila. Za pár dní bude v poriadku,” ozve sa Herodes.

Usmejem sa. No skôr uškrniem. Len stojím na mieste a pozerám sa na ňu.

“Čo sa to tu deje?” ozve sa naštvaný hlas profesorky Mecgonagalovej.

Až teraz si uvedomím publikum. Pozriem sa okolo. Na okraji chodby uvidím Abraxasa s Dracom. Ab sa na mňa usmieva a Draco sa na mňa zamyslene pozerá. Pozdvihnem obočie. Čo tu oni dvaja robia? A spolu?

“Pán Potter. Máte čo vysvetľovať. Máte vážny problém,” zamračí sa na mňa profesorka.

“Choďte k riaditeľovi! Hneď!” povie a odíde na ošetrovňu aj s Hermionou.