Harry Potter a Nová Nádej

LIII.

LIII.

Herames

                       Zvyšok dňa prežijeme v strese a na večery ešte stále premýšľame o Harryho slovách. Vážne sa môžeme spojiť so svojimi partnermi? Bez svadby? Pozriem sa na šťastného Heraklesa. Pousmejem sa. Vážne som Harrymu vďačný. Počas večere príde aj Lucius. Usmejem sa a pobozkám ho. Vidím na ňom únavu. Dnes mal náročný deň.

“Ako to išlo?” spýta sa Severus.

“Hrôza. Nakoniec to prijali ako útok smrtijedov, pri ktorom Narcisa zabila Bellu a niekto iný Narcisu. Rovno som požiadal o rozvod a tým pádom, že je mŕtva nás hneď rozviedli. Takže teraz môžem byť len s tebou,” usmeje sa na mňa Luc.

Pritúlim sa k nemu.

“A ten útok na Dursleyovcov?” spýta sa Sanchez.

“Neviem ako ste to spravili, ale ministerstvo to pripísalo divokým zvieratám,” pozrie sa naňho.

“My sme ich ale neroztrhali. Dolámali sme im kosti a použili pár pekných kúziel, ale neroztrhali sme ich,” zamračí sa Sanchez.

“To netuším. Možno tam niekto prišiel po vás. Pokojne to mohli byť aj divoké zvery,” pokrčí ramenami Luc a ďalej to nerozvádzame.

Po večery si všetci sadneme do Veľkej knižnice. Cítim nervozitu všetkých, ktorí nie sú tehotný, takže by bolo veľmi divné, keby si to niekto nevšimol.

“El, čo sa deje?” pozriem sa na Charlieho, ktorý hľadí po ruke Eldoráda.

“Ale nič,” trhne sebou El a nevinne sa usmeje.

“Ak si myslíte, že sme si nevšimli, že ste ako na ihlách, tak sa mýlite,” povie Severus.

“Ehm…..no…. Mysleli sme si to,” ozve sa Tarrian.

“Nič sa nedeje. Sme unavení. Pôjdeme spať. Čakáme na vás,” usmejem sa a pobozkám Luciusa.

Nakoniec sa s chalanmi rozdelíme a s nervozitou sa ideme pripraviť na noc. Dnes je deň po Nove, takže by sme nemali otehotnieť. Ako ste už určite zistili, naše tehotenstvo ovplyvňuje mesiac. Aspoň väčšinou. Nadýchnem sa a odídem do kúpeľne. Dnes sa konečne spojím so svojím partnerom a prídem o panenstvo. No, to znelo divne. Zasmejem sa a sčervenám. Osprchujem sa a oblečiem si len ľahkú nočnú košieľku tesne pod zadok a na ramienka. Je jemnej olivovej farby a nič pod ňou nemám. Vlasy mám vlhké a rozpustené po chrbte. Pozriem sa do zrkadla. Myslím si, že by to mohlo zabrať. Otvorím dvere do izby a uvidím, že Lucius je už v izbe a sedí pri krbe. Otočí sa na mňa a zostane si ma šokovane prezerať. Ťažko prehltne a naprázdno otvorí ústa. Pousmejem sa a sčervenám. Skloním hlavu, ale tak aby som naňho videl a pomaly prejdem k posteli, na ktorú si ľahnem na bruško a košieľka sa mi vyhrnie hore, čím odhalí môj zadoček.

“Herames, toto by si mi nemal robiť,” dostane zo seba Lucius ťažko a nespustí zo mňa oči.

“Luc, prosím. Chcem ťa cítiť v sebe,” zašeptám zvodne a posuniem sa na posteli vyššie.

Pretočím sa na chrbát a mierne roztiahnem nohy. Luc sa postaví a prejde k posteli, na ktorú si následne sadne. Pohladí ma po vnútornej strane stehna.

“Nemôžeme. Sám si mi povedal zákony. Ešte nie sme svoji,” pozerá sa mi do oči, ale neprestáva ma hladiť.

Ťažšie sa mi dýcha a je mi teplejšie.