Harry Potter a Nová Nádej

LXVII.

LXVII.

Beny

                 Naštvane sa pozerám na ten spiaci obraz. Založím si ruky na hrudi. Priblížim sa k obrazu a zobudím hada.
/Ehm…. Prepáč, že ruším, ale chcel som sa spýtať kde by som našiel obraz Salazara Slizolina,/zasyčím.
/SSS….Načo to chceš vedieť?/spýta sa ospalo.
/Musím nájsť a zničiť viteál, ktorý je ukrytý v meči Richarda Chrabromila. Bolo mi povedané, nech nájdem obraz Salazara Slizolina. Ten by mal mať meč Richarda Chrabromila,/odpoviem a posadím sa na stôl.
/Nepoviem ti, kde nájdeš ten obraz,/pokrúti hlavou.
Povzdychnem si. Toto bude nadlho.
/Prosím. Je to vážne dôležité,/pozriem sa naňho.
/Už som ti povedal, že ti nemôžem povedať kde je ten obraz,/zasyčí.
Skloním hlavu a povzdychnem si. Čo budem teraz robiť?
/Ale môžem ti dať tri úlohy a jedná z nich ťa k obrazu dovedie. Ty si však musíš vybrať jednu z nich a tiež ju musíš splniť. Inak ten meč nikdy nedostaneš. Súhlasiš?/ozve sa po chvíli.
Prudko zdvihnem hlavu. Môžem si vybrať sám, takže za každý problém budem môcť iba ja. Zamračím sa.
/Dobre. Súhlasím,/postavím sa.
/Takže…. Prvou úlohou je uhádnuť, kto som. Druhou úlohou je, uhádnuť tajomstvo kráľa, ktoré vie iba Rod Moon. A poslednou treťou úlohou je uhádnuť kto som, ale zároveň mi vrátiť, čo som smrťou stratil. To čo mi bolo za života najdrahšie. A aby som nezabudol, na každú úlohu máš jednu hodinu,/zasyčí.
/Čože?! To nemôžem stihnúť!/vystraším sa,ale o chvíľu sa pokúšam upokojiť.
Dobre. Pokoj…… Hm…..takže….. Ani jedna úloha nevyzerá ťažko, ale každá je niečím zákerná. Ak si vyberiem prvú a tretiu, tak to nie je moc veľký rozdiel. Ak totižto uhádnem kto to je, tak možno zistím, čo mu bolo drahé. Ale ak si vyberiem druhú, tak netuším, či je možné od Moonovcov získať Harryho tajomstvo. Alebo dokonca priamo od Harryho. Ale zase je to asi ľahšie ako hádať kto je tento had.
/Beriem si prvú,/odpoviem po chvíli.
Snáď som neurobil chybu.
/Máš na to hodinu, tak si pohni, ak chceš ten meč,/uloží sa opäť ku spánku.
Úžasné. A ja zase spať nebudem. Ach jaj. Herames povedal, že by tu mal byť obraz Salazara Slizolina. Prehľadávam to tu hodinu a nájdem len samé zbytočnosti a knihy. Sadnem si na gauč. Čo mám teraz robiť? Ako mám zistiť, kto je na tom obraze? S povzdychom sa rýchlo postavím a utekám do Heramesovej izby. Zaklopem, pretože viem, že tam je určite už aj Lucius. A mal som pravdu. Ten mi rovno otvorí aj dvere. Hm….ale čo teraz? Ako ho dostať z izby?
“Volá ťa Tom!” poviem prvé, čo ma napadne.
“Nie je náhodou s Harrym, ktorý sa zjavil bohvie odkadiaľ?” pozdvihne elegantne obočie.
Trochu mimo.
“Ehm…...Tak potom Severus….. Áno, presne…. Severus ťa volal!” skríknem triumfálne.
“Prečo by…..hej!” skríkne keď mi dôjde trpezlivosť a vyhodím ho z jeho izby na chodbu.
Dvere následne zamknem a opriem sa o ne s povzdychom. Búchanie na dvere ignorujem.
“Čo sa deje, že si moju lásku vyhodil za dvere? Ešte k tomu z mojej izby?” otvorí oči to stvorenie na posteli.
“Kde je kurňa ten obraz Slizolina! Nejaký otravný Bazilisk mi dal úlohu uhádnuť kto je, ale ten SKURVENÝ obraz tam NIE JE!!!!! Mám toho plné zuby!” sadnem si naštvane na posteľ a prepalujem dvere svojim bleskovým pohľadom.
Okolo mňa víri energia. Na rameni ucítim ruku.
“Hlavne sa upokoj. Choď naspäť a zapoj konečne svoj mozog. Povedal som ti, že tam je obraz Salazara Slizolina. Tak sa sakra snaž!” povie pokojne a ľahne si.
“Teraz choď a pustí Luciusa dnu skôr, než zbúra celé sídlo,” zavrie oči.
“Tak to je super! Len si tu pokojne spí a všetko nechaj na iných. Mám už toho dosť! Som unavený a mrzutý! Zajtra, ak si to niekto poriadne odskáče, máš všetkých na svedomí!” skríknem a prudko otvorím dvere.
Pozerám sa na naštvatého Luciusa.
“Čo je? Aj ty máš nejaké dobré rady?!” zakričím, odsotím ho a zabuchnem dvere.
Následne nasrane odkráčam naspäť do pracovne.

Lucius

             Čo mu zase preletelo cez nos? Otvorím dvere a prejdem k posteli, na ktorej leží moja láska. Povzdychnem si a sadnem si pri neho.
“Čo malo toto zase znamenať? Ach Herames. Chýbaš mi. Zobuď sa už, prosím,” pobozkám ho jemne.
Snáď mu nič neurobil. Jediné čo som počul bol Benyho krik.

Harry

                Ležím v Tomovej náručí a nerušeně si vychutnávam ten pocit, že je znovu so mnou. Rukou mi hľadí moje bruško, v ktorom rastú naše deti. Pousmejem sa. Teraz sa cítim veľmi dobre.
“Neublížil som ti?” spýta sa.
“Nie. Som v poriadku. Ja aj naše deti,” pobozkám ho.
“Toľko si mi chýbal,” skryje si tvár do môjho krku, na ktorý ma pobozká.
“Aj ty mne,” objímem ho.
“Neverím, že som ťa nespoznal už keď som ťa uvidel po prvýkrát,” zašepká.
“Som rád, že si ma spoznal teraz. Ak by si ma nespoznal, tak by ste museli prejsť veľmi ťažkou skúškou, ktorú si pre vás prichystal Nightmare,” pritisnem sa viac k nemu.
“A to by sme rozhodne nechceli,” usmeje sa.
“A to by sme rozhodne nechceli,” zopakujem a pobozkám ho.
“Čo to vlastne bolo za skúšku?” zašepká mi do pier.
“Nechci to vedieť,” pokrútim hlavou a znovu ho vášnivo pobozkám.
“Harry…...počkaj…...neublíži to maličkým? Mal by si sa šetriť,” odtiahne sa a pohladí ma po tvári.
“Sú v poriadku…. Teraz chcem teba!” znovu ho vášnivo pobozkám.
Už mi neodporuje a nechá sa unášať vášňou. Konečne. Tak dlho som to už nemal. Musíme to dohnať. Akurát chce do mňa vojsť, keď ma pichne v podbrušku. Bolestne zastonam a chytím sa zaň. Tom hneď prestane.
“Čo sa stalo?” chytí ma jemne za ruku.
“To nič…...len ma trochu pichlo v podbrušku,” rozdýchavám bolesť.
“Radšej prestanem,” pobozká ma.
“Neprestávaj. Bude to v poriadku,” pozriem sa mu do oči.
“Harry. Stojí ti to zato?” spýta sa.
Zhlboka sa nadýchnem. Bolesť už prestáva, ale má pravdu. Tým malým sa niečo nepáči.
“Nie. Nestojí,” pousmejem sa a po tvári mi stečie slza.
“Upokoj sa. Nevieš, čo sa stalo?” ľahne si vedľa mňa a zotrie mi slzu.
“Neviem. Ale maličký sú nepokojný. Prepáč, že som to nedokončil,” pozriem sa mu do oči.
“Neospravedlňuj sa. Ty a naše deti sú dôležitejšie. Krúžilo okolo nás príliš mágie. Mohlo to oslabovať mágiu, ktorá chráni naše deti. Jednoducho toho bolo na dnes veľa. Pospi si,” pobozká ma.
Ľahnem si naňho a skoro zaspím. Má pravdu. Bolo toho veľa.

Beny

               Tak kto to sakra je? Naštvane prídem do pracovne, kde je už zobudený obraz Baziliska.
/Tak čo. Užss viešss?” spýta sa syčivo.
Zamračene sa na ten obraz pozriem. Mám použiť rozum. Hm…..mal tú byť obraz Salazara Slizolina, ale je tu Bazilisk…..
/Ja čakám,/upozorní na svoju prítomnosť Bazilisk.
“Daj mi chvíľu Salazar!” skríknem naňho naštvane a ani si neuvedomím, čo.
/Správne,/ozve sa obraz a než stihnem niečo povedať, Bazilisk opäť spí a na mňa spadne bohvie odkadiaľ meč.
Au! Odkiaľ to spadlo? Opatrne a celý ubolený sa postavím a zamierim do svojej izby aj s mečom. V izbe ma už čakajú ustaraný Fred s Georgeom. Meč opriem v kúte a unavene sa zvalím na posteľ. Obaja sú hneď pri mne.
“Beny, kde si bol?” objíme ma George.
“Mali sme o teba strach,” započujem Freda z mojej druhej strany.
Som tak unavený, že skoro už spím, tak ich moc nevnímam.
“Chcem spať. Prosím,” zamrmlam.
“Dobre láska. Zajtra nám všetko povieš. Vyspinkaj sa láska,” dostanem jemný bozk na spánok a už spím.

Fred

                 Celý večer sa strachujem o Benyho. Brat je na tom rovnako. Sme u nás v izbe a nervózne sa po nej prechádzam. George ma nepokojne sleduje.
“Upokoj sa. Určite je v poriadku,” chytí ma za ruku.
“Si si istý? Čo ak sa mu niečo stalo? Sú tu predsa tí cudzí démoni. Čo ak mu niečo spravili?” spýtam sa vystrašene.
Mám oňho vážne strach. Posadím sa pri brata na posteľ.
“Určite je v poriadku. Uvidíš. Príde do izby a bude v poriadku. Navyše by tu už mal byť aj Harry, ak sú tie reči pravdivé,” objíme ma.
Pousmejem sa a prikývnem. Práve keď sa opäť postavím, tak do izby vojde Beny aj s Chrabromilovým mečom. Odkiaľ ho vzal? Navyše je nejaký unavený. Hneď sa zvalí do postele. Hneď sme pri ňom.
“Beny, kde si bol?” objíme ho George.
“Mali sme o teba strach,” posadím sa z jeho druhej strany.
Mám pochyby, či nás vôbec ešte vníma. Sakra, čo robil, že je tak unavený?
“Chcem spať. Prosím,” zamrmla.
“Dobre láska. Zajtra nám všetko povieš. Vyspinkaj sa láska,” jemne ho pobozkám a pozriem sa na brata.
Nakoniec sa posadím a s povzdychom idem k oknu. Opriem sa o parapetu. Príde ku mne George a objíme ma.
“Čo sa deje?” spýta sa ticho.
“Teba netrápi kde bol? Prečo bol tak unavený a odkiaľ má ten meč?” pokrútim hlavou.
“Zaujíma, ale zajtra sa všetko dozvieme,” pohladí ma po chrbte.
“Ja viem. Len mám strach, že……” zahryznem si do pery.
“Že nás podviedol s niekým z nich?” spýta sa šeptom.
Prikývnem. Takýto unavený nebol nikdy. Okrem toho keď bol chorý.
“Ver mu trochu a nežiarli,” zasmeje sa George a ťahá ma do postele za Benym.
S úsmevom prikývnem a idem si ľahnúť za nimi. Má pravdu. Musím mu veriť. Ráno múdrejšie večera.