Harry Potter a Nová Nádej

XXI. Svet mŕtvych

Konečne som vyrovnala skóre s blogom. Teraz tu zase toho moc nepribudne, ale čoskoro sa môžete tešiť na pokračovanie
😉😊😄

XXI.

Herodes

Keď prídem k Harrymu tak som zlosťou bez seba. Ako si to mohol niekto dovoliť urobiť! Rozdám rozkazy a keď odídu, pošlem Dementorov nájsť tých magorov. Nikto nebude ubližovať mojej rodine, môjmu malému bračekovi a už vôbec nie nášmu kráľovi! Keď zostaneme konečne sami, tak si k nemu prisadnem a začnem ho kontrolovať. Ten jed mu tečie v krvi cez srdce. Toto nemôže len tak zostať. Tá ošetrovateľka je úplná krava. Z krvi sa mu to nikdy samé nedostane. Bude ho to zabíjať. Spáli mu to srdce rovnako ako pľúca.

"Neboj sa braček. Budeš v poriadku. No musím ti uvariť protijed a ten chvíľu potrvá. Zamrazím ti srdce a tým zostaneš v mŕtvej kóme. Nikto to nezistí. Budeš vyzerať ako keby si len spal. Náš strýko sa postará o tvoju dušu. Bude to trvať najviac týždeň. Nebudeš vnímať čas, nebudeš nič cítiť. Spoločnosť ti bude robiť len náš strýko, Aran. Teraz zbohom, Harry. Čoskoro sa uvidíme," zašeptám a položím mu ruku na srdce.

Začnem pomaly zamrazovať jeho srdce a krv, aby mu jed viac neublížil. Potom sa postavím a pomaly prídem k oknu na ošetrovni, ktoré otvorím. Naposledy sa pozriem na Harryho a vyletím oknom von. Vidím, že Herames má na sebe Heraklesov krvavočervený plášť a pri nohách mu ležia dvaja chalani. Predpokladám, že to sú oni. Veď ja si s nimi v Azkabane pekne pohrám.

"Čo sa to tu deje!?" započujem krik nejakého starého deda.

"To nie je vaša vec. Títo dvaja idioti sa dopustili neodpustiteľnej chyby, za ktorú budú platiť životmi doživotne v Azkabane v tej najstráženejšej cele!!!!" zasyčím naštvane.

Odletím spolu s mojou "rodinou". Viem, že Herames ma už bude čakať v mojej cele, ktorá je mojou izbou. Je celkom útulná. Zvykol som si na tmavú chladnú miestnosť s veľkou čiernou posteľou, ktorú so. Si tam vyčaroval, keď som sa dozvedel kto a čo som. Celou cestou mi vŕta v hlave ten dedo. Kde som ho už len videl? Priletím spolu s Dementormi naspäť do Azkabanu a ja vletím rovno do svojej izby. Strážnikov si nevšímam. Nikdy nespoznali, že nepatrím k Dementorom. Môj plášť je na konci roztrhaný, takže vyzerá ako ten Dementorov. V mojej izbe, ktorá sa nachádza v podzemí, kde nikto nechodí kvôli kliatbam a chladu, ktorý vraždí keď niekto nie je zvyknutý, na zemi ležia dve strhané postaví. Uškrniem sa. Keď zaznamenajú moju prítomnosť, tak sa na mňa pozrú a vystrašene sa začnú odsúvať k dverám. Aj tak ich neotvoria, pretože sú zamrznuté. Priblížim sa k ním bližšie.

"Kto si?" spýta sa vystrašene jeden z nich.

Dám si dole kapucňu a oni zalapú po dychu. Na chvíľu som sa zmenil do svojej pravej podoby so smaragdovými očami, takže im dosť pripomínam Harryho.

"Harry. My sa ti ospravedlňujeme," zašepká zdesene ten druhý.

Uškrniem sa a zavriem oči. Otvorím ich a mám ich zase čiernej farby.

"Nie som Harry. Moje meno je Herodes a som jeho najstarší brat. To čo ste mu urobili je neodpustiteľné. Teraz mi bude týždeň trvať než namiešam protijed. Ale nebojte sa. Vy budete trpieť oveľa viac ako on. Najprv vás moja rodina pekne potrápi a potom vás osobne odovzdajú Voldemortovi. Ó áno. Vy budete mať ešte veľmi dlhý život," zasmejem sa kruto a odmiestnim ich do vedľajšej miestnosti.

Nemienim si špiniť izbu. Navyše som unavený. Bol to divný deň a to nie je ešte ani obed. Poobede začnem s hľadaním ingrediencií do elixíru. Teraz idem spať. Ale stále nechápem kde som videl toho deda.