Harry Potter a Nová Nádej

XV. Prútik

".......Máte tu odvahu to otvoriť?" spýta sa znova.

Ten čo odvahy nemá malo.....

"Áno...."

Harry / Sirael Lemion

"Sirael, neblázni. Čo ak ťa postihne tá kliatba," chytí mi ruku Charlie.

"Nič sa mi nestane, Darien," poviem rozhodne.

"Ako to môžeš vedieť. A prečo sa zaoberáš zakladateľmi?" spýta sa Draco.

"Je to napísané na truhličke," pozriem sa na nich.

"Áno a povieš nám čo sa tam píše?" pozdvihne obočie Lucius.

Ani jemu sa to nepáči. Povzdychnem si.

"Tie verše hovoria:

"Ten kto odvahy nemá málo,

v noci sa mu sen mení v deň,

Ten čo múdrosti má viac než sa zdalo,

nestojí na mieste ako drevený kmeň,

Ten čo za priateľstvo by život dal,

smrti do cesty sa postaví čelom,

Ten čo ako prefíkaný had život mal,

je dedičom mojim dušou aj telom."

Preto si myslím, že sa mi nič nestane. Múdry klobúk mi povedal, že by som sa hodil do každej z fakúlt, no v Slizoline by som vynikol. Zvyšok poznáte," zakončím.

Už som aj tak toho povedal príliš veľa pred Ollivanderom. Otočím sa späť k truhličke.

"Iba jeho dedič sa môže dotknúť prútika," zašeptá Fred.

Nevenujem im už pozornosť. Cítim, že sú napätý. Ja na tom nie som inak. Otvorím truhličku. Zalapám po dychu. Krajší prútik som nikdy nevidel. Nie je hnedý ako by som čakal. Je celý posypaný zlatým prachom.

"Áno. Zabudol som spomenúť, že je obalený Hviezdnym prachom. To eliminuje nefunkčnosť Bonsaju a zároveň dodáva prútiku jedinečnosť. Hviezdny prach v dnešnej dobe sa nedá získať a ani sa nevie ako a odkadiaľ vlastne hviezdny prach pochádza," ozve sa Ollivander.

Pozriem sa späť na prútik. Opatrne natiahnem ruku a dotknem sa zlatej paličky dlhej asi dvanásť a pol palca. Opatrne ju chytím do ruky a zrazu sa rozžiari tým najsvetlejším bielym svetlom aké som kedy videl. Musím zavrieť oči a nie som jediný. Zrazu zachytím tenké nitky nádhernej smaragdovej farby, ktoré sa objavili v bielej žiare, ktorá má obklopuje. Pocítim mierny ťah a vidím všetko. Každého magického tvora, ktorého časť bola použitá na výrobu prútika. Vidím aj toho démona čo ho vyrobil a cítim mierne prepojenie so všetkým živím. V mysli sa mi objaví obraz nejakého chalana, ktorému biele vlasy žiarili jasnejšie ako hviezdy a vidím ako si odrezal kúsok vlasov, ktorý sa potom zmenil na zlatý prach v ktorom je obalený prútik.

"Hviezdy sú démoni. Démoni sú hviezdy. Ty si hviezda, najsilnejší dedič našej krvi," usmeje sa a zrazu všetko zmizne.

Otvorím oči. Zistím, že ležím na zemi a nemôžem sa poriadne nadýchnuť. Pomaly sa začnem vydýchavať a zistím, že má niekto drží. Pozriem sa na Luciusa.

"Sirael, si v poriadku?" spýta sa starostlivo.

"A-áno...Je mi fajn," vydýchnem a za jeho pomoci sa postavím.