Harry Potter a Nová Nádej

II. Liečba....

........Tí dvaja smrťožrúti sa premiestnili hneď preč a ja s Luciusom ideme do komnát nášho pána. Keď tam prídeme, tak sa Tom nestačí diviť a desiť zároveň..........

Tom / Voldemort

„Čo sa mu stalo? To ste si s ním pohrali alebo čo?" zavrčím naštvane na svojich dvoch najvernejších smrťožrútov.

„Nie pane. V takomto stave sme ho našli zavretého v prístenku pod schodmi v dome jeho príbuzných," odpovie mi Lucius.

„Položte ho a Severus, dokážeš ho vyliečiť?" spýtam sa so starosťou.

„Áno, ale bude to náročné. Vyliečim mu ranu na bruchu a prezriem jeho vnútorný stav. Budem ale potrebovať vašu pomoc," odpovie keď ho položí na moju posteľ.

„Dobre. Čo potrebuješ?" spýtam sa.

„Lucius, choď do môjho laboratória a dones lektvary proti bolesti, kosťorast, doplnenie krvi, výživový lektvar, bezsenný spánok a to bude zatiaľ všetko," rozkáže Severus a Lucius odíde.

„Mohol by si Tom, pripraviť vodu, nejaké handry a obväz?" spýta sa ma.

„Iste," prikývnem.

„Už som tu," ozve sa Lucius.

Severus ho ošetruje cez hodinu, keď sa konečne začne prebúdzať.

„Už si hore? Ako sa cítiš?" spýta sa Severus.

„Ja som to vedel. Som mŕtvi," zachraptí a padne naspäť do perín.

„To zatiaľ nie si. Ako sa cítiš?" spýtam sa ja.

„Dobre. Čo sa to tu deje?" spýta sa vyjavene.

„Kto si?" prižmúri oči.

„Teda, myslel som si, že svojich nepriateľov si pamätáš lepšie," uškrniem sa.

„Voldemort?!" posadí sa a hneď zase spadne späť.

„Hovor mi Tom. Povieš nám čo sa ti stalo?" spýtam sa milo.

„Ja....ehm....er....čo?" pozerá sa na mňa ako na idiota.

„Neboj, nezbláznil si sa ani ty a ani my. Vsadím sa, že Brumbál ma vykreslil v tom najhoršom svetle. Ale nie som taký. Je mi ľúto tvojich rodičov, ale ja som im dal na vyber. Oni si vybrali smrť. Tvoja matka vyzerala, že jej je to jedno. Ako keby nemala prečo žiť. Tak som ich zabil. No a keď som kvôli veštbe chcel zabiť teba kliatba sa odrazila a ďalej to poznáš. Áno občas som krutý, ale vždy to má dôvod," pokrčím ramenami a pozerám sa do vytreštených oči čiernovlasého chlapca.

„Aha," povie a potom sa strhne a zostane zamyslene chvíľu pozerať do protiľahlej steny. potom sa zas pozrie na mňa a usmeje sa jemne.

Harry

Vypočujem si Voldemorta, vlastne teraz už Toma a zostanem naňho vyjavene pozerať, To ako myslí vážne? Chvíľu sa naňho pozerám než odpoviem a nečakane sebou trhnem ako v hlave započujem svojich bratov.

'Neodsudzuj ho.'

'Hovorí pravdu.'

'Chce ti pomôcť.'

'Už dlho ťa miluje. Ver mu a on bude veriť tebe. a nemôžeš sa trochu pozrieť do boku? Ten blondín nevyzerá zle,' zasmeje sa Herames.