Harry Potter a Nová Nádej

XLVIII. Nádej?

XLVIII.

Tom

               Vystrašene sa pozerám ako sa Harry zosunie k zemi v bezvedomí. Hneď som uňho.

“Harry, láska,” pohladím ho po tvári.

Vôbec nereaguje.

“Ab si v poriadku?” spýta sa Herakles.

“Áno. Ale nechápem ako mohol vyliečiť Arakiona, keď mal zomrieť. Ale som mu vďačný,” usmeje sa cez slzy a hľadí si bruško.

“Tiež mu to vzalo veľa síl. Zober ho. Musí si oddýchnuť. Ak by sa v noci niečo dialo, tak nás zavolaj Tom, áno? Musíme podchytiť každý prejav, nech sa stane čokoľvek,” pozrie sa na mňa Herakles.

“Iste. Nikdy by som ho neohrozil,” zdvihnem ho na ruky.

“O tom by sme mohli polemizovať,” odfrkne si Tarrian.

“Minulosť nechaj spať,” odpovie ticho Eldorádo.

“Vyzerá to tak, že s vami si ešte užijeme veľa zábavy,” poznamená Charlie.

“To áno. Sme predsa démoni,” uškrnie sa Beny.

“Mám strach pomyslieť na to….” George.

“...čo sa stane nabudúce, keď vás necháme samých,” dopovie Fred.

“Nestrašte prosím vás. Už ich samých nenecháme. Už žiadne Laso-neviem čo, tak ďaleko od nás. Je to jasné?” spýta sa Nevil vážne.

“Lasokole, láska. Ale musíme tak ďaleko od vás. To by potom nebolo Lasokole,” začne detinsky Abraxas.

“To je úplne jedno. Práve si skoro potratil a už si zase na koni. Toto nikdy nepochopím,” pretočí oči Herakles.

“Poďme spať. Nie je mi dobre,” ozve sa Terztan.

“Jasne, zlatíčko,” pohladí ho Draco po chrbte.

“Tak ja pôjdem uložiť Harryho. Uvidíme sa zajtra,” rozlúčim sa a odídem.

U nás v izbe uložím Harryho do postele a pobozkám ho jemne na pery. Zo spánku sa usmeje a tíško oddychuje. Usmejem sa a odídem z izby. Zamierim rovno do mojej pracovne. Musím začať pracovať aspoň trochu na tom pláne. Dnes sme sa moc ďaleko neposunuli. Dohodli sme sa, že Lucius prespí na panstve, takže tu zostane aj Draco. Pre Terztana je to len vyhovujúce. Posadím sa za stôl a začnem čmárať do papierov. Premýšľam nad tým už hodinu, ale stále nemôžem prísť na nič poriadne. Povzdychnem si a zložím hlavu do dlaní. Ani si nevšimnem, že sa otvorili dvere a dnu niekto vošiel. Preberie ma až ruka na pleci.

“Mal by si ísť už spať. Nechaj to na zajtra.”

“Prečo nespíš?” spýtam sa.

“Bez teba je v posteli chladno a smutno. No tak láska. Poď do postele. Nechcem tam byť sám,” zašepká mi do ucha Harry.

Povzdychnem si a s úsmevom prikývnem. Postavím sa a spolu odídeme do našej izby. Rýchlo sa osprchujem a ľahnem si pri Harryho. Ruku mu obtočím okolo pásu a chrbtom si ho natisnem k sebe. Pobozkám ho do vlasov a usmejem sa.

“Už je ti lepšie?” spýtam sa.

“Oveľa,” zašepká.

“Sladké sny, láska,” pobozkám ho.

“Dobrú noc, Tom,” zašepká a už spí.

O chvíľu ho nasledujem.

Herames