Harry Potter a Nová Nádej

XLIII. Oslava

XLIII.

Harry

                Dezorientovane sa rozhliadnem. Uvidím ako sa Akyr premiestnil preč v ohnivých plameňoch. Pozriem sa okolo a zistím, že všetci hostia sa tvária, akoby sa nič nestalo. Nechápem to. Uvidím Toma ako sa ku mne skloní a pomôže mi na nohy. Opriem sa oňho.

“Si v poriadku?” spýta sa ma.

“Áno. Už mi je lepšie. Čo sa stalo?” spýtam sa zatiaľ čo Severus opraví kúzlom stôl.

“Nevieme čo sa stalo. Prezriem ťa či si v poriadku,” odpovie mi Severus.

“Nie je. Harry poď sem,” objaví sa za ním Aran.

“Čo mu je,” spýta sa Tom.

Ostatní sú pri stole a Remus musí držať Síriusa, aby nevyskočil a neutekal za mnou. Odstúpim od Toma a pomaly prídem k Aranovi. Tomu spadnem do náruče.

“Pokoj. Tu, sadni si,” posadí ma na jednu voľnú stoličku bližšie k démonskému stolu.

Pozrie mi do oči. Zamračí sa a otvorí mi ústa. Potom ma chytí za ruku a ja zaskučím, ako ma to zabolí.

“Pil si niečo potom, čo ti zostalo zle?” spýta sa.

“Tomov pohár s vodou. Potom si len pamätám, ako ma rozbolela hlava a spadol som na zem,” prikývnem.

“Tak čo mu je? Bude v poriadku?” spýta sa Tom.

“Bude v poriadku. Ten Pekelný kôň mu zachránil život. Vyzerá to tak, že niekto ti do pitia dal Ostrovný Jed, tiež zvaný ako Tichý zabijak. Teba by zabil hneď, vyzeralo by to na infarkt, no Harryho len oslabil a pomaly ho zabíjal. Ten kôň mu z tela ten jed dostal, ale bude ešte tak hodinku oslabený. Zostaneš s nami pri stole. Ty si dávaj pozor na to, čo ješ. Teraz ťa Harry zachránil, ale nemusí to tak byť vždy a raz to môže stáť život jeho,” vezme ma Aran na ruky a vezme ma k stolu.

Tam ma posadí pri Síriusa. Hneď sa ocitnem v jeho náručí. O chvíľu príde aj, ešte stále otrasený, Tom a posadím sa mu do lona. Hlavu si opriem o jeho rameno a trochu zaspím.

Tom

              Niekto ma chcel otráviť a schytal to za mňa Harry. Som naštvaný, ale tiež hrozne smutný. Mám o neho strach. Prídeme k stolu a posadím sa na voľné miesto. Harryho si posadím na kolena. Položí si hlavu na moju hruď a o chvíľu zaspí.

“Ako si vedel, že je to práve ten jed?” spýtam sa Arana.

Celkom dobre sme sa spoznali a dá sa s ním veľmi dobre porozprávať.

“Jeho oči. Mal v nich biele kryštály a v ústach ešte stále stopy po jede. Jedine Tichý zabijak má takéto príznaky a zostávajú stopy. Čo ma privádza k otázke, prečo by niekto chcel zabíjať, tak zrejmým spôsobom. Teraz ho takú hodinu nebozkávaj, lebo by sa ten jed dostal do tvojho krvného obehu,” odpovie mi.

“Ako to, že si necítil, že sa otrávil?” spýta sa Severus.

Celkom dobrá poznámka.

“Nemôžem cítiť každého človeka na zemi, ktorý sa chce otráviť alebo zabiť. Navyše ten jed nebol určený jemu, ale Tomovi. Ak by ten jed chcel vypiť Tom, tak to cítim, ale vypil ho Harry. Tým, že nebol preňho, tak som ani necítil, že má v pohári jed,” odpovie mu.

“Aha,” odpoviem.

Ešte sa máme čo učiť. Uškrniem sa. Zvyšok oslavy sa bavíme a tancujeme. Ron so svojimi bratmi ešte zatiaľ neprehovorili s ich rodičmi. Harry sa prebudil za hodinu a niečo a bol úplne v poriadku, začo som bol vďačný. Aran spomenul, že keby nebol v poriadku, tak by sme našu prvú noc museli odložiť. Nevadilo by mi to, ale viem, že Harrymu by to prišlo ľúto a obviňoval by sa. Práve s ním tancujem a vidím na ňom aký je šťastný aj cez to, čo sa stalo. Nakoniec sa pridáme ku stolu kde práve sedeli bratia Weasleyovi s Dracom, Nevilom a ich partnermi. Terztan sa opieral o Draca a Abraxas zase o Nevila a pomaly zaspávali. Vtom k nášmu stolu prišli Ronovi rodičia aj s Giny, Billom a jeho ženou Fleur.