Harry Potter a Nová Nádej

LVII.

LVII.

Herodes

                V noci som nemohol spať, lebo ma každú chvíľu volali Dementori, tak som sa tajne premiestnil do Azkabanu. Prešiel som k svojmu zrkadlu. Čo sa zase deje, že ma moja rodina nenechá spať? Toto nebude len tak. Skontrolujem celé Bradavice až uvidím, čo mojich Dementorov tak znepokojuje. Weasleyová a Grangerová. Ako inak. Hm…… tak ony poznajú lovcov. Takže to oni nás napadli v tom lese? Nie je divu, že o nás toľko vedia a neboja sa nám postaviť do cesty. Veď sa ešte uvidí, kto má na viac. Či lovci, kúzelníci alebo Démoni! Nikto nebude ohrozovať moju rodinu. Napíšem na kus pergamenu vzkaz Harrymu, že sa nejakú dobu do Bradavic nevrátim. Potom pošlem oficiálny list Brumbálovi, že mi ochoreli rodičia, tak sa na niekoľko dní stiahnem z Bradavic. Hneď potom sa premiestnim na náš rodinný hrad, kde sa práve nachádzajú všetci. Neuvedomím si, že spia, takže začnem behať po hrade a všetkých hľadať. Až potom mi dôjde, že je hlboká noc. Povzdychnem si a sadnem si za stôl s pohárom vody.

“Čo tu robíš, tak neskoro?” započujem za sebou strýka Arana.

“Ahoj. Neuvedomil som si koľko je hodín. Chcel som…..”

“Ja viem. O tých dvoch…. Weasleyová a Grangerová. Už o nich viem. Sledujem lovcov už dlho. Vráť sa teraz do školy. V tvojom stave by si sa nemal stresovať,”

“Ako to vieš?” spýtam sa.

“Som strážcom smrti. Toto ma nemôže zaskočiť,” usmeje sa a odíde.

Povzdychnem si a za chvíľu som späť v mojej izbe v Azkabane. Ľahnem si do postele, tiene si ma pritiahnu k sebe a zaspím.

Harry

             Celú noc rozmýšľam nad jediným. Ako som to mohol nosiť? Ako to môže nosiť on? Je to snáď v pohode? Áno vyzeráme super a Tom po mne ide, ale oplatí sa to? Hm…….neviem. Čo budeme robiť? Čo by sa stalo ak by som sa o to postaral? Najlepšie to spáliť. Ale čo s tým? On je dosť precitlivený keď sa jedná o tie veci. Možno zámena? To hej. Zničiť to nedovolí, ale upraviť by to šlo. Uškrniem sa. Pozriem sa na hodinky. Tri ráno. Čas na plán. Je mi jedno koľko je hodín. Musím to urobiť hneď inak nezaspím. Ešteže tu nie je. Pomaly a ticho sa blížim chodbou k dverám od jeho izby. Toto bude veľká zábava. Pomyslím si a otvorím dvere, ktoré následne zavriem. Pozriem sa na môjho nepriateľa a zle sa uškrniem. Za toto ma zabije. Otvorím dvere od skrine a začnem čarovať. Neviem čo to do mňa vošlo, ale bez tohto by som nezaspal……

                 O hodinu som spokojný s tým, že som sa dokázal dostať aj do iných izieb a s uspokojením sa vrátim k Tomovi a ľahnem si do postele. Konečne môžem spať. Síce ma ráno ostatní asi zabijú, ale ja kvôli nim nebudem ponocovať!

Herames

                    Ráno ma prebudí slnečný svit. Usmejem sa keď si uvedomím, že ležím v Luciusovom náručí. Vydýchnem a pomaly sa vymotám z jeho príjemnej náruče. Odídem do kúpeľne, kde vykonám rannú hygienu a rýchlo sa osprchujem. Do izby sa vrátim, len s uterákom okolo pásu. Všimnem si, že Lucius je už tiež hore a zvedavo ma pozoruje.

“Dobré ráno,” usmejem sa a prejdem ku skrini.

“Dobré ráno, láska,” odpovie.

“Ak chceš choď do sprchy. Dnes to bude náročný…..deň,” zaseknem sa keď zbadám svoje oblečenie.

To školské je v pohode, ale moje ostatné veci sú…….