Harry Potter a Nová Nádej

LXIII.

Herakles

                    Prebudia ma nejaké hlasy. Prvé čo si uvedomím je, že som premenený na človeka. Ešte nikdy som sa podvedome nepremenil. Zamračím sa. Pozriem sa na pumu vedľa mňa.
“Čo sa deje?” spýtam sa jej nechápavo.
‘Prišli pre vás vaši priatelia,’ odpovie.
Rýchlo sa posadím.
“Čože? Takže ma konečne našli?” zaradujem sa.
‘Áno, ale les o vás nechce prísť. Váš partner si musí vybrať medzi pumami, kto ste vy. Samozrejme ani jedna puma nie ste vy. Ak to uhádne, tak si vás môže odniesť. Ak však zlyhá, tak tu s nami zostanete,’ pozrie sa na mňa puma.
Zdesím sa. To snáď nie je pravda. Tie pumy a dokonca samotný les si dovolili hrať sa s mojim životom! Už viem ako sa cítil Harry celé roky, keď nemal dovolené konať vlastné rozhodnutia! Je to príšerne. Ja tu nechcem zostať. Áno, mám les rád, ale chcem ísť domov. Chcem byť s mojou rodinou a Sevom. Prečo sa toto deje? Sev prosím. Neurob chybu. Nie som ani jedna z tých pum. Prosím, rozoznaj to!
‘Spi, môj malý priateľ. Spi,’ uspí ma puma, ktorá ma mala strážiť.

Severus

                     Skúmavo si prezerám tie pumy, ktoré nezaujato sedia predo mnou. Všetky sú rovnaké. Majú síce nepatrné znaky rozdielnosti, ale žiadna mi nepríde ako Herakles. Ich nevraživý pohľad mi hovorí všetko. Sev prosím. Neurob chybu.Započujem v hlave známy hlas. Zamračím sa. Herakles? To je vážne úžasná rada. Ale, že by mi povedal riešenie, tak to nie. Povzdychnem si. Čo mám robiť? Herakles, kde si? Pozorne si ich ešte raz pozriem. Ani jedna puma nevyzerá, žeby ju trápila skutočnosť, že tu zostane. Navyše, podľa toho, čo som videl u Heraklesových bratrancov, tak ich podoby zvierat vyzerajú dosť ako oni sami. Úžasne ich vystihujú a ich oči…..to je ono. Pozriem sa tým šelmam do oči. Hnedé, červené, Zlaté, zlato-zelené, ale ani jedny oči nemajú čistú smaragdovú farbu. Uškrniem sa.
“Ani jeden z nich nie je Herakles,” pozriem sa na ich vodcu.
Zavrčí na mňa.
“Pýta sa, či si si istý,” preloží mi to Beny.
“Severus, mal by si si to ešte premyslieť. Ak sa zmýliš, tak Heraklesa už nikdy neuvidíš,” zašepká Eldorádo.
“Som si tým istý. Viac než s čímkoľvek iným,” poviem pevne.
Chvíľu je napäté ticho, ale keď sa ozve naštvané zavrčanie od pumy a uvoľnený povzdych od Benyho, tak je mi jasné, že som to uhádol. Hneď mi to potvrdia aj Benyho slová.
“Ako si vedel, že medzi nimi nie je?” spýta sa Beny zvedavo.
Pumy odišli a ich vodca zaliezol do jaskyne.
“Ani jedna puma nemala žiarivé oči ako Herakles,” odpoviem.
“Teda mňa by rozhodne nenapadlo pozerať sa pume do oči,” pokrúti hlavou Rabastan.
Uškrniem sa.
“Severus!” započujem známy hlas a o chvíľu v náručí držím svoje zlatíčko.
“Herakles si v poriadku?” spýtam sa ticho a dám mu bozk do vlasov.
“Áno. Teraz už áno,” usmeje sa.
Radšej odtadiaľto rýchlo vypadneme
“Ako ste ma našli?” pozrie sa po ostatných Herakles cestou k tajnej chodbe.
“Tvoj prútik som našiel na hranici Zakázaného lesa,” usmejem sa a podám mu jeho prútik.
“Čože? Ale ja som svoj prútik zabudol v mojej izbe v Prinsarskej spoločenskej miestnosti,” povie prekvapene.
“Tak kto ti ho hodil pri les?” spýta sa nechápavo Nevil.
“Tak takýmto spôsobom nám pomáhajú. Herodes a teraz Herakles,” pousmeje sa zamyslene Beny.
Zamračíme sa naňho a zastavíme sa pri vchode do chodby.
“Ako to myslíš?” spýta sa ho Fred.
“Rod Moon. To oni ten prútik hodili pri les. Dávajú nám znamenia, kde sa nachádzajú, tí ktorých hľadáme. Teraz je na rade Herames. Zakaždým je to na menej dostupnejšom mieste, ale vždy sa to drží pri ich moci,” pozrie sa na nás.
“Pri našej moci?” spýta sa nechápavo a zamračene Herakles.
“Áno. Herodes bol v Azkabane. Žil tam celý život, má tam svoju rodinu v podobe Dementorov a navyše to miesto odpovedá jeho schopnosti. Je pánom Podsvetia. Ty Herakles ovládaš rastliny, Zem, prírodu, si pánom Raja, takže nie je divu, že si bol v lese, ktorému vládneš… “ začne vysvetľovať.
“Áno. Už chápem. Dáva to zmysel…. Takže keď je Herames vládcom Neba, tak by mal byť…..v Nebi?” spýta sa pochybovačne Nevil.