Harry Potter a Nová Nádej

XLV.

XLV.

Harry

                       Prídem na dvor za sídlom, kde sa na malom slniečku vyhrieva Drag. Prídem k nemu a pohladím ho po lesklých šupinách.

“Ahoj. Čo potrebuješ?” spýtam sa a sadnem si k nemu.

‘Je čas, aby si sa na mne naučil lietať. A tiež si mi chýbal,’ postaví sa.

“Aj ty si mi chýbal, ale teraz nemôžem. Povedal som Tomovi, že ho počkám v jedálenskej sieni a išiel som za tebou. Bude mať o mňa strach,” povzdychnem si.

‘Ja to chápem, ale potrebuješ sa naučiť na mne sedieť a neskôr už to nemusí ísť,’ pozrie sa mi do oči.

“Ako to myslíš?” nechápem.

‘To zistíš. Tak nasadaj,” usmeje sa.

Povzdychnem si a vysadnem si naňho. Odrazí sa od zeme a vzlietneme. Najprv mám strach, že spadnem, ale o chvíľu je to v úplnom poriadku. Lietam dlho a som zaujatý len Dragonisom, tak si nevšimnem, že ma Tom hľadal.

Tom

                   Keď sa osprchujem a oblečiem, zamierim do siene. Vojdem do vnútra, kde už všetci obyvatelia sídla raňajkujú. Pozriem sa po všetkých, ale nikde nevidím Harryho.

“Ahoj, Tom. Kde máš Harryho?” spýta sa Terztan.

“On tu nie je? Odišiel popredu, že ma počká tu,” zamračím sa.

“Ale sem neprišiel,” pozrie sa na mňa Eldorádo.

V tom sa otvoria dvere a dnu vojde Herakles. Vyzerá hrozne.

“Dobré ráno. Čo sa ti stalo?” spýta sa Beny.

“Dobré? Vôbec nie je dobré!” zavrčí podráždene.

“Nevidel si Harryho?” ignoruje jeho náladu Severus.

“Lieta na Dragonisovi,” povzdychne si.

Odídem a zamierim von. Čo ho to napadlo? Čo keby sa zabil? Vyjdem von a pozriem sa po oblohe. Uvidím ich. Harry si ma nevšimne, ale Dragonis áno a pristane pri mne. Harry zoskočí dole a príde ku mne. Objíme ma okolo krku a ja si ho pritiahnem k sebe.

“Prepáč, že som neprišiel, ale Drag ma volal,” povie tíško.

Pozriem sa na draka, ktorý práve odletel.

“To je v poriadku. Len som mal o teba strach. Poď sa najesť,” pohladím ho po chrbte.

“Dobre,” prikývne a chytí ma za ruku.

“Nevieš čo je Heraklesovi? Bol dosť podráždený,” spýtam sa cestou.

“Netuším,” pokrúti hlavou.

Prídeme naspäť do jedálne, kde sa stále ticho je. Vo vzduchu je stále divná atmosféra. Sadneme si.

“Čo ti je Herakles?” spýta sa Harry jemne svojho brata.

Harry

             “Čo ti je Herakles?” spýtam sa ho ticho.

Ešteže sedí pri mne.

“Ale nič Harry, len som celý rozlámaný. Celú noc som pociťoval tvoje vlny mágie a vzrušenia,” povzdychne si ticho.

Zdesím sa. Za jeho stav môžem ja? A ak cítil vzrušenie, tak čo keď som zavinil ďalšiu kalamitu?