Harry Potter a Nová Nádej

VII. Ďalší z nás....

................"Čo sa tu stalo?" spýtam sa keď nepočujem žiadny zvuk.

Draco sa na mňa pozrie s vystrašenými očami. Ostatní chalani v nich majú tiež des...............

Tom

"My nevieme," zašepká Nott.

"Počuli sme krik do knižnice, tak sme sem bežali. Počuli sme kričať Harryho z vnútra a snažili sme sa dostať dnu, ale nemohli sme otvoriť dvere," začne šepkať Zabíni.

"Harry kričal horšie, ako keby bol pod Cruciatusom. Nemohli sme sa k nemu dostať. Onedlho prestal kričať a počuli sme iba skučanie. Potom sa izbou rozniesol nejaký syčivý hlas, znelo to ako parselčina. Následne nejaký rachot, ako keby sa tam bojovalo. Potom všetko ustálo a už pár minút je tu hrobové ticho. Máme strach. Nevieme, čo sa mu stalo," odpovie Draco.

Zamrazí ma. Čo sa tam stalo? Mam strach otvoriť dvere. Mám strach čo za nimi uvidím. Otvorím dvere. Ostatní stoja za mnou. Pre istotu máme vytiahnuté prútiky. Dvere sa otvoria a my vyvalíme oči. Celá izba ja na kúsky. Posteľ a závesy roztrhané, skrine a stôl na kúsky a okno rozbité. Vstúpime do izby. Harry nikde nie je.

"Kde je Harry?" vystraší sa Draco.

"Musí tu byť! Predsa sa neprepadol pod zem! Oknom vyliezť nemohol. Tá diera je príliš malá," opriem sa o stenu.

Čo sa tu stalo? Zrazu sa trosky stolu a skrine začnú hýbať. Niečo alebo lepšie povedané niekto pod nimi je. Draco vravel, že počuli boj. Tak si nachystáme prútiky a pomaly sa vyberieme k troskám. Zrazu započujeme syčivý zvuk. Ako jediný mu rozumiem.

/To hádam nie je možšššné. Keď sssa mi tá beššštia dosssstane do rúk, tak niečo zažššije. Asssspoň Harry sss je v poriadku, sssss./

Hovorí niekto. Ale iný parselania ako Harry a ja neexistujú. Zrazu sa trosky rozpadnú a spod nich vylezie krásny mladý chalan so svetlo-zelenými vlasmi a čiernymi očami. Pozrie sa na nás a rýchlo sa postaví. My si ho zaskočene prezeráme. Na sebe má čierne rifľové kraťasy do pol stehien a na tom tričko s krátkym rukávom zelenej farby. Na nohách polo tenisky zelenej farby s čiernym lemom.

/Ssssakra. A ssssom v keli./

Hovorí si stále pre seba. Asi nevie, že mu rozumiem.

/Ty sssi parssselan?/spýtam sa keď sa preberiem zo šoku.

/DO RITI!!!! Ako vidím, tak ty tiežššš./

Naštve sa a s odfrknutím sa oprie o stenu.

/Kto ssssi, čo robíšsss v mojom zámku v tejto izbe, ako ssssi ssssa ssssem dosssstal a kde do prassssa je Harry!!/naštve sa aj ja.

/Ssssom Terztan Chrabromil, ale rodina a priatelia mi hovoria Terry. Prišššiel ssssom na pomocsss Harrymu, ssssem ssssom sssa teleportoval a Harry by mal byť zatiaľ v bezpečí. Ssss. A teraz ma ossssspravedlňte. Musssssím ísssssť./povie a zmizne.

Doslova sa na to miesto pozeráme ako teľa na nové vráta. Iba sa zavlnil vzduch a on zmizol. Nič viac sa nestalo. Otočím sa na ostatných.

"Čo to malo znamenať?" spýta sa Rabastan.

"To netuším. Ale povedal, že sa volá Terztan Chrabromil. Povedal, že prišiel na pomoc Harrymu a teraz by mal byť zatiaľ v bezpečí," poviem stále v šoku a sadnem si na roztrhanú posteľ.

"Chrabromil?!!" vykríknu všetci.

"Tiež tomu nerozumiem. Navyše nerozumiem ako Chrabromil môže mať Hadí jazyk," zložím si tvár do dlaní.