Harry Potter a Nová Nádej

IX. Nové odhalenia

   *Tak ja sa vám ospravedlňujem za dlhé čakanie, ale dúfam, že sa vám nasledujúce štyri kapitoly budú páčiť. Prajem príjemné čítanie :) :D ;) *

 ...............Onedlho zaspí aj on. Z bratmi sa na druhej posteli hráme šach. Vydrží nám to až do večere, kedy sa Harry konečne preberie................

Severus

                      Zídem dole do jedálne, kde sú všetci ostatní. Všimnem si, že tu nie sú tí štyria Weasleyovci. Hádam nás hore nikto nepočul. Nasadím svoju nepreniknuteľnú masku a sadnem si za stôl. Black aj Lupin sa na mňa podozrievavo pozerajú.

“Čo sa stalo Severus?” spýta sa “starostlivo” Brumbál.

“Kázal si mi Albus ho priniesť za každú cenu, tak som ho priviedol,” odpoviem vrčavo.

“Ale prezradil si svoju pozíciu špeha,” povzdychne si Brumbál.

“Prekvapivo nie. Keď mi ho kázal mučiť, tak som mu podstrčil prenášadlo, ale jednému Cruciatusu som nedokázal zabrániť. Bolo by to podozrivé. Voldemort je v tom, že Potter použil náhodnú mágiu, aby sa odtiaľ dostal. Prenášadlo ho prenieslo sem do chodby. Ležal tam pol hodinu, než som sa vrátil zo stretnutia. Vážne nechápem, ako ste si ho nemohli všimnúť,” odfrknem.

“On ležal pol hodinu v chodbe?!” zdesí sa Black.

“Myslel som, že ako pes to zacítiš,” uškrniem sa zle.

“Ach nie,” zloží si hlavu do dlaní.

Ten vlkolak ho pritisne k sebe. V duchu si povzdychnem. Vždy som im závidel, ako sa o seba dokážu postarať. Navonok si však udržím svoju masku.

‘Nemaj strach, Severus. Čoskoro sa stretneme,’ ozve sa mi v hlave tichý hlas až sebou trhnem.

Našťastie si toho nikto nevšimol. Čo to malo byť? Cez moju Nitrobránu nikdy nikto len tak neprenikne. Navyše ju mám ešte aj neporušenú. Čo to malo byť? Na to však už odpoveď nedostanem.

“Takže všetko vychádza, tak ako má,” usmeje sa spokojne Brumbál.

“Teraz by som rád prešiel k iným veciam, týkajúcich sa školy. Včera mi prišlo šesť listov, žiadosti o prijatie na školu. Prijal som šiestich chalanov. Volajú sa Michael Peterson, Adam a Christopher Delakorn, Deril Malkor a Derek a Sedrik Edvory. Vašou úlohou slečna Grangerová a slečna Weasleyová bude ich udržať na strane svetla. Aspoň tých, ktorý sa dostanú do inej fakulty ako Slizolinu. Poprípade budete pracovať aj na Slizolinčanoch. Nikto sa už nesmie spojiť s Voldemortom. Jasne? Odkážte to aj vašim bratom a Harrymu. Ak budú v tvojej fakulte Severus, tak na nich budeš musieť zapracovať aj ty,” zakončí Brumbál.

Hrane si znechutene odfrknem. Kto môžu byť tí chalani?

“A do akého ročníka nastupujú?” spýta sa Grangerová.

“Peterson a Malkor do šiesteho, ako vy slečna Grangerová a Delakornovi a Edvoryovi do siedmeho,” odpovie.

“A teraz ma ospravedlňte. Mám ešte niečo na práci. Dobrú noc,” rozlúči sa Brumbál a zmizne v zelených plameňoch.

Povzdychnem si a idem si sadnúť do knižnice na poschodí. Je mi jasné, že tu musím ešte zostať. Začítam sa do jednej knihy, keď sa dvere otvoria a dnu vojde Black s Lupinom. Pozriem sa na nich s prižmúrenými očami.

“Máš chvíľu čas Srá… Snape?” zavrčí Black.

“Čo chceš Black?” spýtam sa otrávene.