Magic of dance (SK)

57. Kapitola- Nesmie zomrieť

Austin

Švihom som sa otočil a bez emócií odsekol upírovi hlavu. Chystal som sa vrhnúť na ďalšieho, keď som začul tie dve slová, ktoré zastavili všetok čas. Niečo sa deje s Elou, rýchlo som sa porozhliadal okolo seba. Videl som už len pár bojujúcich mužov, ale nikde som nevidel tých bojovníkov, ktorým som zveril doslova svoj vlastný život. Nahlas som zaklial a rozbehol sa k miestu, kde som ich videl odchádzať. Keď som tam dobehol nikde okolo nikto nebol, trochu ma upokojilo, že som nikde necítil krv víly. No aj tak som zúrivo hľadal na každom mieste, kde by mohli byť a potom som začul slová, ktoré ma dostali do stavu, keď som vedel, že sa určite deje niečo zlé s Elou.

Cítil som ako sa mi predĺžili tesáky, túžiac po krvi viac ako kedykoľvek v mojom živote. Ten kto jej ublížil za to kruto zaplatí. Zavrčal som a rozbehol sa na miesto, kde som si myslel, že najpravdepodobnejšie nájdem, Elu, keďže nikde inde kam som sa pozeral nebola.

Našiel som ju a spolu s ňou aj upíra, ktorý sa práve staval na nohy. Vo vzduchu som cítil jej krv, krv víly sa nedala s ničím pomýliť a už vôbec nie, keď ona bola moja predurčená. Bola bledá a jej hrudník sa skoro nedvíhal. Moju pozornosť pritiahli dve krvavé bodky s, ktorých tiekla krv nad jej kľúčnou kosťou. Zúrivo som na toho upíra zavrčal, keď ju chcel zodvihnúť a zobrať bohvie kam. Situácii moc nepridával ani fakt, že som vedel, že je infikovaná a mám čas menej ako desať minút dostať ju do zámku. Nemal proti mne šancu, v tomto okamihu.

Rozbehol som sa k nemu, snažil sa brániť, ale ja som bol hnaný upírom vo mne a rýchlosťou blesku som mu zlomil väzy. Chcel som ho vidieť trpieť, ale moje dievča je prednejšie ako on. Musím ju zachrániť, nesmie v žiadnom prípade zomrieť. Sklonil som sa k nej a opatrne si ju zdvihol do náručia a hlavu jej uložil tak aby jej nevisela dole, spôsobilo by jej to len väčšie bolesti. Desilo ma jej ochabnuté poddajné telo. Nesmela zomrieť. Pritisol som si ju čo najbližšie k sebe a rozbehol som sa spolu s ňou na rukách k autu. Pri behu som použil svoju nadprirodzenú časť bytia.

Rýchlo som odomkol auto a uložil ju na zadné sedadlá. ,,Musíš vydržať, áno?" povedal som jej, keď som ju pohladil po hlave a zavrel zadné dvere. Rýchlo som obehol okolo auta a nastúpil. Rekordnou rýchlosťou som naštartoval. So zapínaním pásu som si nerobil starosti. Otočil som auto a čo najrýchlejšie som namieril smerom do zámku. Tam jej pomôžu. Musia. Inú možnosť som si ani nepripúšťal inač by som sa pravdepodobne zložil.

Cez Imortalises sme prešli za pár sekúnd, nemohla to byť ani minúta. Ktokoľvek ma teraz videl musel sa čudovať, aký cestný pirát sa tu preváža. Teda ak nespoznali moje auto, zajtra pravdepodobne prídu sťažnosti. A presne to mi bolo teraz úplne jedno. Nemal som náladu na nejakých zadubených upírov, ktorý idú žalovať, na auto idúce najvyššou možnou rýchlosťou akou môže.

Za ďalšiu pár minút, minútu možno niekoľko sekúnd sme prešli cez bránu, za ktorou sa skrývalo sídlo kráľovskej rodiny. Rýchlo som vystúpil a čo najopatrnejšie vytiahol Elu z auta dávajúc pozor aby som ju nechtiac o niečo nebuchol. Neobťažoval som sa ani zatvoriť dvere a už som sa s ňou ponáhľal k dverám. Strážcovia pred vstupnou bránou mi okamžite otvorili, keď zbadali Eline telo v mojich rukách.

,,Ty poď so mnou!" zrúkol som na jednu otrokyňu, ktorá si odpykávala, ešte trest za svoju prastarú mamu tuším. Tiež sa pridala k moros a to sa len tak neodpúšťa. Zničí tým, život celej svojej rodine. Preto sa k ním pridávajú len tí najzúfalejší, najodvážnejší a často krát naozaj sprostý upíri s takým vymletým mozgom, ako mal aj ten čo sa odvážil ublížiť mojej predurčenej. Ako sa ju niekto opovážil uhryznúť a ešte k tomu ku krku. Mimovoľne som zavrčal.