Magic of dance (SK)

68. Kapitola- Z človeka upír

Arman na mňa pozeral s dokorán otvorenými očami nechápajúc čo sa deje. V ten moment som to vlastne ani ja nevedela a nechápala prečo sa na mňa všetci tak pozerajú. A vtedy som si všimla niekoho koho by som si na tomto mieste nevedela ani predstaviť. Vypliešťala na mňa oči ako vyoraná myš. Do očí sa mi nahrnuli slzy zrady a len tak tak, že som sa nerozplakala. Neboli sme už síce najlepšie kamarátky, ale myslela som, že sme zostali aspoň kamarátkami.

,,Sandra," sklamane som pokrútila hlavou, ,,ako si mohla?" Spravila krok dopredu bližšie ku mne a neisto sa na mňa pozerala. Po pár sekundách spravila niekoľko ďalších a zastavila pri Armanovi. Predtým ako prehovorila v očiach som zahliadla ten známy červený záblesk aký som videla u Armana a všetkých ostatných stúpencov Taurusa. Je upírkou. V hlave my zrazu visela už iba jedna otázka. Prečo to spravila, prečo sa k ním pridala?

,,Začalo to vo Švédsku, kde som spoznala Aisling. Trvalo mi pár mesiacov kým som prišla na to, že nie je taká obyčajná ako sa zdá. Nevedela som čo je zač, no videla som aká dokáže byť rýchla a obratná. Všimla som si ako neobyčajne dobre sa orientuje v tme a zdvíha ťažké predmety. Na to čo je zač som prišla až tu v tomto zámku," odmlčala sa a poobzerala sa dookola.

,,A potom som zrazu zbadala teba s jej bratom ako sa držíte za ruky. Už vtedy som presne vedela čo sú zač, a že ty si jedna z nich. Všetci ste mali pred sebou krásny život, ktorý nemal nikdy skončiť. A ja som mala pracovať pre podobných ľudí ako ste boli vy, zazobaných až po uši. Vieš si predstaviť, že by som ťa stretla o nejakých päťdesiat rokov?" nebezpečne sa usmiala, zamyslene si povzdychla a pokrútila hlavou.

,,Bola by si rovnaká ako teraz, mladá, pekná a ja by som bola stará a zvráskavená. Vidíš v tom spravodlivosť?" spýtala sa ma. Zrazu sa objavila pár centimetrov odo mňa čupiac na rovnakej úrovni. Stálo ma všetku silu vôle aby som sa jej neuhla, keď ku mne natiahla ruku a začala mi zapletať vlasy. Presne toto robievala, keď sme boli malé rozdiel bol len v tom, že vtedy som sa nebála o jej duševné zdravie a o svoj život. Toto už nebola Sandra. Tak veľmi túžila po nesmrteľnosti, že dokázala vymeniť svoju dušu a darovať ju Taurusovi. Za to žiadna nesmrteľnosť nestojí.

,,A teraz mám dokonca výhodu, vďaka nim," usmiala sa a pustila mi vlasy. Hrubo ma chytila za bradu a otočila mi hlavu tak aby som sa na ňu musela pozerať. ,,Len škoda, že sa nestretneme o tých päťdesiat rokov." Pustila ma a narovnala sa do svojej plnej výšky. Znechutene som sa na ňu pozrela a vyhŕkla: ,,Škoda, že ťa už nemôžem nazvať svojou kamarátkou." Zastavila sa v polovici otočky a obrátila sa späť na mňa.

,,Kamarátka by mi povedala, že jej frajer je upír. Kamarátka by mi pomohla stať sa jedným tak ako oni pomohli tebe," obviňovala ma.

Odmietavo som pokrútila hlavou: ,,To nie je pravda." Oni jej nepovedali, že obyčajný upír nemá možnosť niekoho premeniť. A nemohla som jej to povedať, bola človekom a ja som musela chrániť Austinove tajomstvo. Nikdy by som to nikomu nepovedala ani svojím rodičom ak by o tom už dávno nevedeli. Veď aj oni to predo mnou tajili šestnásť rokov.

,,Tak prečo si to nespravila?" spýtala sa ma pochybovačne.

,,Pretože som nemohla, spokojná?!" vykríkla som. Prečo to nechápe? Oni jej vážne nič nepovedali?

,,Prečo?!" už kričala aj ona po mne.

,,Pretože nie som upírka! Pretože ak by som vyzradila tajomstvo upírov zabili by teba a možno aj mňa!" vykríkla som hystericky.

,,Klameš, smrdíš ako upír," zavrčala namosúrene.

,,Dobre, moja mama bola upírka, ale nemám tesáky, žiadnu silu, rýchlosť ani nič čo by mali skutočný upíri," povedala som už zúfalo.