Magic of dance (SK)

55. Kapitola- Meč

Boli sme už celkom hlboko v lese. Tipovala som, že väčšina bojovníkov, je od nás vzdialená veľmi ďaleko. Teraz som opatrne kráčala nalepená na Austinovi. Nemôžem povedať, že by som sa nebála, pretože som sa bála.

„Prečo tu musí byť také ticho," posťažovala som sa mu, čo najtichším hlasom. Prekryl mi rukou ústa a prstom na ústach mi naznačil nech som ticho. Prikývla som a on ma pustil.

Teraz som si dávala ešte väčší pozor na to kam kladiem nohy. Vyhýbala som sa každej vetvičke. Austin mi naznačil nech sa schovám za strom čo som aj urobila, no nie bez váhania. Nezdalo sa mi to byť dobré.

Austin sa vrhol niekde za strom o, ktorý som sa opierala. Zadržala som dych a počúvala čo sa bude diať. Nemala som dostatok odvahy nakuknúť čo sa deje a vedela som, že v takejto situácii by to nebol ani najlepší nápad.

Trhla som sa, keď som počula žuchnutie dvoch tiel na zem. S trasúcimi prstami som nahmatala jeden zo šípov, ktoré som mala pri sebe a nasadila ho na tetivu, pripravená kedykoľvek zamieriť a vystreliť.

„Ty idiot," počula som povedať povedomý hlas, ktorý som si však nevedela nijako zaradiť.

„Čo tu chceš Kieran," počula som povedať Austina vytočene. Kráľ z Ameriky,je to v poriadku. Vydýchla som od úľavy a vyšla som spoza stromu, pohľad sa mi naskytol na dvoch mužov stojacich oproti sebe.

„To čo ty," podpichol ho na čo Austin pokrútil hlavou.

„Máš nejakú podivne dobrú náladu," podozrievavo si ho premeral, ,,našiel si ju?"

Kieran naňho zavrčal a mierne pootvoril ústa tak aby mu bolo vidieť smrteľné tesáky ako vyhrážku.

„Iba som rád, že ten imbecil Zentaro zdrhol, pred problémami, ktoré nám tu zavarila kráľovská rodina Európy," objasnil dôvod a potom si všimol mňa. Pár sekúnd na mňa bez slova civel akoby sa presviedčal či vidí dobre.

„Ty si zobral svoju Ines?" položil rečnícku otázku a ďalej sa pozeral na mňa. Slovo Ines znamenalo predurčená v ich jazyku. Spravila som pár krokov aby som sa dostala bližšie k nim.

„Augustin, ty si sa načisto pomiatol," zavrčal rozhorčene s pohľadom zapichnutým na mne.

„Ver mi, mám rovnaký pocit, už najmenej hodinu a pol," zasyčal naňho.

„Ja na tvojom mieste by som si dával oveľa väčší pozor," pozrel sa na neho a potom na mňa. Sklopila som pohľad, no i tak som sa necítila previnilo, že som do toho Austina dotlačila.

„Mám to pod kontrolou."

„Keď myslíš, ale nezabúdaj na to, že ona drží tvoj život v rukách," kývol na mňa hlavou. Cítila som sa akoby som tam ani nebola.

,,Ale tak isto aj ja jej. Akokoľvek máme už len skončiť, chcem aby sme boli spolu," povedal a chytil ma okolo pásu.

,,Aj ja," ozvala som sa po prvýkrát a pozrela hore na Austina.

,,Vidíš tak nie je o čom debatovať," povedal Austin na koniec Kieranovi a zakončil tak ich rozhovor. Pohli sme sa ďalej, Kieran išiel popri nás, čudovala som sa ako môže vyzerať tak ľahostajne. Akoby mu bolo jedno či ho zabijú alebo nie, ale bola tu aj možnosť, že si nenormálne verí. A tá mi prišla oveľa pravdepodobnejšia k povahe, ktorú som uňho videla.

Austin sa zase sústredil na okolie a držal si ma pri sebe akoby ma mu mohol niekto uchmatnúť rovno pred očami. Boli sme už dosť hlboko v lese nato aby som ledva videla kam kráčam. A ticho sa len prehlbovalo. Vôbec sa mi tam nepáčilo. Jednou rukou som sa držala Austinovej a druhou som zvierala jeho predlaktie, s časti aj kvôli tomu aby som nespadla. Počula som svoj prerývaný dych a videla paru, ktorá mi vychádzala pri každom výdychu z úst. Luk sa mi voľne hompáľal na pleci.