Magic of dance (SK)

60. Kapitola- Rodina nerodina

Miestnosťou sa ozvalo zaklopanie na dvere. V zapätí dovnútra vošla Sarity so sklonenou hlavou v oblečení rovnakom ako mala, keď som ju naposledy videla.

Boli sme tu zo Sisi asi dve hodiny úplne sami, pretože Matiasa sme nechali stáť vonku pred dverami. Ani jedna z nás nemala chuť na jeho prítomnosť po jeho úprimnej chvíľke. Myslím, že väčšina upírov má na ľudí podobný názor, ale jeho správanie bolo hrubé a necitlivé hlavne voči Sisi.

,,Slečna Ela, mám vám oznámiť, že kráľ vás čaká vo vstupnej hale. Prišli vaši príbuzní," povedala potichu. Nervózne som sa pozrela na Sisi, ktorá mala na tvári úsmev od ucha k uchu.

,,Choď to zvládneš, hlavne ich nenechaj dlho čakať," žmurkla na mňa Sisi sediaca na koberci. ,,Potom mi porozprávaš ako to šlo," povedala mi a stavala sa na nohy.

,,Dobre," odpovedala som jej a objala ju, pred tým ako som sa otočila a so Sarity pred sebou vyšla z komnaty. Viac zhlboka som dýchala aby som ukľudnila svoje telo, ktoré začínala pohlcovať panika. Sarity išla asi krok predo mnou a viedla ma k hlavnému schodisku. Neuniklo mi ani to, že Matias ma nasleduje, no s väčším odstupom ako obyčajne.

Zastavila som pri schodisku a zaprela sa o zábradlie. Austina som si všimla hneď pri hlúčiku mne zatiaľ neznámych ľudí. Dokopy som ich napočítala osem. Skoro som nevnímala ako sa Sarity uklonila a rýchlo odcupotala kamsi preč. Austin sa na mňa pozeral. Pokynul mi hlavou aby som išla za nimi. Opatrne som položila nohu na prvý schod pridržiavajúc sa zábradlia.

Schody sa mi zdali byť nekonečné, keď som schádzala dole. Mala som strach a trému z toho stretnutia. Austin ku mne galantne natiahol ruku, ktorú som prijala a zišla tých pár schodov. Zostala som stáť pri ňom. Snažila som sa skryť svoju nervozitu za decentný úsmev a jemne som sa uklonila.

„Dobrý deň," pozdravila som nevediac čo iné povedať. Neisto som si ich prezerala a dúfala, že sa mi to darí nenápadne.

„Zdravím," prehovoril tmavovlasý muž na čele skupinky. Z ničoho nič vybehlo spoza upírov malé ryšavo vlasé dievčatko a objalo ma okolo nôh. Prekvapene som sa na ňu pozrela. Všimla som si ako sa Austin nenápadne usmieva.

„Asiah," ticho sykla pravdepodobne jej mama a ospravedlňujúco sa na mňa pozrela.

„Ako sa voláš?" spýtala sa ma detským hláskom a pozrela sa hore na mňa. Kľakla som si k nej aby som bola zhruba na úrovni jej očí.

„Nia," povedala som jej milo. Páčila sa mi tá prezývka, ktorú mi dala Li. Znela jednoducho, ale pekne. Vedela som, že v niektorých krajinách sa moje druhé meno vyslovuje Melania a nie Melanie. Môže to byť jeho skratka.

„Nia," zopakovalo dievčatko v bledo rúžových šatách. Širšie som sa usmiala a prikývla.

„Ja som Asiah," povedala mi rýchlo a ústa roztiahla do širšieho štrbavého úsmevu.

„Máš veľmi pekné meno, Asiah," postavila som sa na rovné nohy a pozrela sa na upírov predo mnou. Austin mi chytil ruku a povzbudivo sa na mňa pozrel.

„Moje meno je Elizabeth, som rada, že konečne môžem vidieť aj druhé dieťa mojej najmladšej dcéry," predstavila sa mi prísne vyzerajúca žena stojaca pri tmavovlasom mužovi. Ohnivé vlasy mala vzadu na hlave zopnuté do elegantného drdola a oblečené mala formálne šaty.

„Rada vás spoznávam," neisto som sa usmiala, žena mi milo úsmev opätovala a jemne kývla hlavou.

,,Alain Perceval Fores, tvoj starý otec" predstavil sa mi tmavovlasý muž, keď som sa naňho pozrela.