Magic of dance (SK)

21. Kapitola

Rýchlo som si prehrabla vlasy rukou pred tým ako som vošla do dverí ktoré oddeľovali školu od obývanej časti budovy. Mala som ich rozpustené a dlhú ofinu z oboch strán zopnutú priehľadným štipčekom. Šaty som si vybrala biele s modrými kvietkami a opaskom takej istej farby na páse. Austin mi stisol ruku silnejšie keď sme prekročili prach. Nepríjemný pocit spôsobený Taurusovov blízkosťou sa rozplynul a ja som sa vďaka tomu musela sústrediť iba na to čo sa stane. ,,Si nádherná. Nemusíš mať obavy." zašepkal.

Áčková sukňa sa mi pri chôdzi vlnila okolo nôh. Od stien tichej chodby sa odrážalo cupkanie mojich nôh v sandálkach. A pre mňa nepočuteľný tlkot môjho srdca. Austin išiel úplne potichu akoby sa ani jeho nohy nedotýkali podlahy. Prišli sme k honosnejším dverám. Kľučka bola na mňa až príliš vysoko. Musela by som si dať ruku nad hlavu aby som ju dočiahla. Za nimi sa tiahla ďalšia chodba oveľa krajšia ako tá pred tým. No neprešli sme ju celú odbočili sme asi v polovici.

,,Pripravená?" spýtal sa ma. Pokývala som hlavou na súhlas neschopná slova. Stisol mi prsty a otvoril dvere. Boli sme v salóniku o ktorom mi hovoril. Bielo zlaté steny a bielo béžový nábytok. Pri okne sedeli za okrúhlim nízkym stolom jeho rodičia. Vyzerali tak na 21 rokov. Kráľ sa najskôr pozrel na mňa a potom na svojho syna. A kráľovná naopak. Mala viac kučeravé vlasy ako Austin bledo hnedej farby vypnuté v zložitom drdole. Teda aspoň mne sa zdal zložitý a na hlave zlatý diadém s bledomodrými kamienkami. Sfarbený prameň vlasov mala modrý ale o niečo bledší ako Austin a tmavší ako mala Melanie. Domyslela som si že korunu nosí len pri tých najdôležitejších udalostiach a tak isto aj kráľ ktorý pre zmenu na hlave nemal nič. Aj kráľovná mala šaty. Boli žiarivo červené s fialovým lemom šiat a pásom.

Austin ma ťahal dopredu. Zastal tesne pod schodmi nad ktorými sa nachádzali jeho rodičia. Jemne im kývol hlavou na pozdrav alebo aj ako poklona? Pustila som mu ruku a trošku som si nadvihla šaty. Nohu som si prekrížila za druhú a prikrčila kolená so sklonenou hlavou. Presne tak ako som to robila na základnej škole pri tancovaní.

,,Môžeš vstať." doniesol sa mi k ušiam hrubý hlas kráľa ktorý sa stal pred pár dňami aj mojim panovníkom. Uvedomila som si že už nepatrím k ľuďom ale k upírom. Urobila som tak ako povedal a vsunula si ruku naspäť do Austinovej.

,,Poďte si sadnúť Austin." usmiala sa na nás jeho mama. Austin ma potiahol hore a potom sa ku mne sklonil a potichu mi zašepkal nech si sadnem na jeden z vankúšov na zemi že vraj mi potom vysvetlí prečo. Sadol si na sedačku oproti kráľovskému páru. Ja som si sadla na najbližší vankúš k Austinovi.

,,Si už v poriadku dieťa?" spýtala sa ma jemne kráľovná. Vedela som že myslí na Armana. Bolo to viac než jasné keď hľadela na leukoplast ktorými včera Austin vymenil.

,,Som. A ďakujem že ste mi pomohli veličenstvo." povedala som nesmelo. Oslovenie vaše veličenstvo sa mi ani trochu nepozdávalo ale aj tak mi to nejako vykĺzlo. Prikývla na súhlas že ma počula. ,,Kľudne ma volaj Afrodita. Melanie." usmiala sa na mňa. Teraz by som mala sto chutí niečo povedať ale vedela som že by to veľmi nepomohlo.

Zachytila som vedľa mňa nahnevané zavrčanie.

,,Austin ovládaj sa." napomenul ho jeho otec. ,,Nemá rada keď ju volajú Melanie." precedil pomedzi zuby. Vyrazilo mi to dych on...on. Nevedela som si udržať chod myšlienok. Nebola som jediná koho to prekvapilo. Kráľovná sa na mňa rýchlo pozrela a zamrmlala: ,,Prepáč Ela." Hneď potom sa pozrela na upíra vedľa mňa. Kráľ Adrián preskakoval pohľadom zo mňa na Austina. Oči mal vypleštené ohromením. ,,100 percentné puto" zašepkal. ,,To nie je možné." doplnila ho Afrodita.