Magic of dance (SK)

12. Kapitola

Aisling odišla hneď ako začula Austina na chodbe ale pred tým mi stihla povedať že Sandra je tá ľudská kamarátka ktorá má prísť zajtra. Nestihla som sa ani spamätať a už Austin kľačal predo mnou. Povedal mi ďalšiu novinku ktorá ma fakt potešila budem musieť ísť s ním za kráľom a kráľovnou a druhá chce ma naučiť strieľať z luku. To je ešte horšie ako to prvé. Však budem mať šťastie ak netrafím seba. Neospravedlnil sa mi za to že so mnou zaobchádzal ako z nejakou vecou. Keď som sa ho prosila aby si so mnou už nikdy nespojil myseľ odmietol. Keď odchádzal ešte mi pripomenul aby som na neho čakala. Potichučky som mu povedala že je idiot. Vedela som že to počul ale neotočil sa.

Zúrivo som si umyla tvár ktorá bola bez jedinej pehy čo ma neskutočne štvalo vďaka tomu som vyzerala ako chodiaca ryšavá mŕtvola. Na základnej škole som nebola jediná s ryšavými vlasmi ešte som mala spolužiačku ale tá na rozdiel odo mňa pehy mala. A vyzerala odo mňa oveľa lepšie. Už oblečená som vypochodovala z kúpeľne. Učebnice a rozvrh som si starostlivo poukladala do tašky. A biele tričko čo vyzeralo ako nejaké príliš krátke šaty, čierne legíny a cvičky som si uložila do vrecka na telesnú.

Ešte mám pätnásť minút. Zapla som si mobil. Rýchlo som si našla videá vystúpení. Ukázalo sa mi množstvo nahrávok aj obrázkov. Prstom som klepla na najnovšie video z 31. augusta tohto roku. Hneď som tam zazrela Austina z nejakým čiernovlasým dievčaťom. Tuším že sa volala Margaréta. V druhom rade. Vpredu bola Sisi s Alexom a vedľa Austina Luke so Sárou. V úplne zadnom rade som tuším zazrela Armana s krátkovlasím dievčaťom. Už som sa na to miesto ani nepozrela. Chúďa dievča. Ostatných som nepoznala. Dievčatá mali ružovkasté baletné trikoty a belasú sukničku. Vlasy v úhľadných drdoloch. Chalani malý zase čierne nohavice a belasú košeľu. Zamerala som pozornosť na Austina. Dievčaťa sa dotýkal ako najmenej mohol ale keď robili skoro na konci pas de deux niečo ma pichlo pri srdci. Pas de deux je symbolom lásky. Nie žiarliť nemôžem. Nie to nie je možné. A keď ju na konci zdvihol a presne ako povedal hneď ako prestala hrať hudba ju pustil. Mykla som sa keď hneď po jemnej skladbe bolo počuť silný rachot ako dievča spadlo na zem a hneď za ním zhíknutie davu. Asi to nie je odo mňa pekné ale pocítila som škodoradosť. Mobil som si schovala od vankúš ako som to vždy robila doma. Schmatla som veci aj keď mám ešte päť minút.

Potichu som prešla k prvým dverám na chodbe. K Austinovej izbe. Zhlboka som sa nadýchla a slabo zaťukala na dvere. Okamžite sa ozvalo tiché: ,,Ďalej" Roztrasenou rukou som potiahla kľučku. ,,Austin" šepla som po tichu. Počula som ako mi hlas preskakuje. Bol mi otočený chrbtom. ,,Stalo sa niečo?" spýtal sa ma hlasom v ktorom sa tuším odrážal trošku aj smútok.

,,Áno. Nie. Prepáč mi ten včerajšok prosím." neodvážila som sa povedať nič na hlas tak som iba šepkala a to zapríčinilo presné vyjadrenie toho čo cítim. Hlavne vinu za to že je smutný a neistotu a zmätok lebo neviem čo k nemu cítim je to len pár dní a...

,,Nič sa nestalo."

,,Ale stalo povedala som to slovo aj keď som cítila že ma chceš len chrániť. Cítila som to. A aj tak som to povedala." začala ma prepadať previnilosť až tak že som ju cítila v špiku kostí.

,,Naozaj sa nič nestalo." presviedčal ma naďalej už sa aj otočil.

,,Povedala som ti idiot úplným neprávom! Aj keď som vedela že mi chceš dobre, že robíš čo je pre mňa najlepšie." pustila som vrecko ktoré ticho spadlo na zem a ja som ho hneď nasledovala sprevádzaná mojimi trhanými vzlykmi.

Zacítila som na chrbte veľkú teplú ruku hladiacu ma hore-dole po chrbte. ,,Vieš som pri tebe šťastná a cítim sa tak dobre ako nikdy v živote ale ja neviem čo mám k tebe cítiť" trhane som sa nadýchla. ,,Chyť ma za ruku chcem aby si cítil ako sa cítim. Môžeš."

,,Nie vidím to aj bez toho."

,,Prosím ťa" znova som sa nadýchla. Chytil ma. Bolo to presne také ako včera. Cítila som jeho porozumenie.

,,Ela teraz ti ukážem niečo ja dobre?"

,,Dobre." Tuhšie mi chytil ruku. Videla som ako kráča nejakou chodbou v zástupe s ostatnými skupinami. Nevedela som kedy sa to stalo až kým nevkročil do divadelnej miestnosti. Videla som seba v tieni s uplakanými očami. Vtedy ma znova niečo pichlo v hrudi ale bolo to iné neboli to moje pocity. Chcel ísť za mnou ale nevedel prečo. Cítila som radosť ktorú mal keď povedali meno skupiny do ktorej mám ísť. Videla som ako ma dievča z best barbies potklo. Austin sa hneval ale nevedel prečo hnev skryl za masku odmeranosti. Keď ma Luke objal žiarlil. Nerozumel tomu. Potom keď mi podával kľúče hneval sa na mňa že nevie čo sa to s ním deje. Odišiel naspäť. Zamieril rovno k chalanom a vypytoval sa ich na predurčené ako to cítili. Vtedy tomu rozumel našiel mňa svoju predurčenú. Keď bol hore na našej chodbe s profesorkou, Dominikou, riaditeľkou a ostatnými. Cítil že sa ma musí zastať a pomôcť ale nevedel ako to má spraviť tak aby sa ma nedotkol. Zdvihol ma zo zeme cítil sa tak ako nikdy v živote nevedel popísať čo to je. Odchádzal cítil vinu že ma nechal samú. Namiesto toho aby išiel s ostatnými von išiel za svojim učiteľom a vyžiadal si hodinu na vyše. Keď ma uvidel ležať na zemi bol vystrašený nevedel čo sa mi mohlo stať. Keď som utiekla z jedálne a keď ma chytil. Uvedomil si že mám druhé meno Melanie a že spolu by sme nemali byť. Hoci povedal že by ma Armanovi musel dať. V skutočnosti by to nespravil. Hrozil sa myšlienky že by mi niečo spravil. V záhradách bol šťastný a keď ma ten magor zhodil na zem a on ho odsotil tak že pristál na strome. Keď mu zakázal stretávať sa so mnou a hovoril mi aká som podľa neho bezcenná. Keď som si pred neho kľakla a keď zacítil moju krv mal ho chuť zabiť. A na druhej strane keď sa ma dotkol a uvidel v mojich oranžových vlasoch svietiť modrý prameň cítil pocity týkajúce sa mňa oveľa silnejšie. Hneď prvá to bola majetníckosť, druhá láska a tretia ochrana. Mal pocit ako keby ma prvý krát v živote videl. Priložil mi ruku na líce aby sa presvedčil že naozaj existujem. Nechcel tomu uveriť.

Zrazu preskočil pár vecí a díval sa na svojich rodičov. Kráľovná mala belasé modré šaty a kráľ obyčajné rifle a košeľu. ,,Prečo ste ma zavolali?" spýtal sa ich. ,,Vo vašej skupine je dievča ktoré sa volá Melanie. Choď s ňou za Armanom a vymeň ju za nejaké iné dievča. Bolo by dobré keby si niekoho už našiel aj Aisling." Cítila som ako v ňom kypí hnev.

,,To zrejme nepôjde." Chladne namietol.

,,Austin duch sa snaží dostať von už tam dlho nezostane. Musia ho zničiť." kráľovná ho jemne presviedčala.

,,Mama on ju zabije."

,,Nie porazí ho."

,,Arman ju zabije nie ten duch. Dnes v záhradách sa mu to skoro podarilo. Vôbec nekrotil svoju silu ani myšlienky. Doškriabal jej ruky udrel ju tak že keby som ju nechytil rozbila by si hlavu." zavrčal.

,,Prečo sa tak o ňu zaujímaš. Pokiaľ si dobre pamätám minulý rok si taký starostlivý k dievčatám nebol." vyčítavo prehovoril kráľ.

,,Však ani nie som. To iba k nej."

,,Ako to myslíš?"

,,Ona je tá ktorú som si našiel."

Scéna sa zmenila na to ako som mu povedala aby zostal. Bol vtedy šťastný. A hneď potom na to keď som sa ho bála. Cítila som jeho neistotu keď som sa mu schúlila na kolenách a úľavu keď ma objal. Strach keď prišiel duch. Výčitky keď som sa mu vytrhla. Zúrivosť keď ma držal Luke. A na koniec bolesť keď som mu povedala to slovo.

,,Pustím ťa dobre " ,,Môžeš" vydýchla som úzkostne. Nechcem aby to bolo také ako včera. Povolila som prsty okolo jeho ruky a on ma pustil. Nič sa nestalo. Pozerala som sa do jeho očí.

,,Poď ideme za ostatnými. Asi sú už dole."

----------------------------------------

Ahoj

Ďalšia kapitola je na svete. Dúfam že sa páčila. Ďakujem za všetky vote a komentáre.

Vaša Michelle