Magic of dance (SK)

2.Kapitola

Odtrhla som zrak od nádhery ktorá sa vynímala za oknom. Dokonca aj táto izba akoby tu bývali princezné. No vnútri sa už niečo zmenilo. Dali sa tu nájsť náznaky modernej doby ako napríklad kúpeľňa. Jediné čo sa tu nehodí som ja. Nie som dokonalá. Nikto nie je. No ja som ešte menej ako všetci na tejto škole.

Rozopla som kufor ktorý sa nachádzal pod posteľou. Prehľadala som v ňom každú priehradku ale v ňom nič nebolo. Ako to je možné však tu nikto nebol. A ráno som si veci kontrolovala.

Otvorila som skriňu. V nej boli povešané moje šaty, svetríky, vetrovky a kabáty. No boli tu aj iné veci ktoré nie sú určite moje. Aj v komodách som mala svoje oblečenie ktoré nezaberalo sotva jednu. V ostatných som našla znova veci ktoré som ešte nevidela. Dokonca aj topánky boli úhľadne uložené pod komodami ale spolu z ďalšími topánkami ktoré tu nemali čo robiť. Ako sa sem tie veci dostali!? Bezradne som sa zvalila na posteľ čo mám robiť. Mám tu počkať alebo ísť za ostatnými? Spamätaj sa Ela veď ani nevieš kde Sisi a ostatný sú. Ešte by si sa v tejto záhadnej škole stratila. A je s nimi Austin ty za ním nechceš ísť.

Vytiahla som si mobil. Aspoň napíšem Sandre keď sa tu už musím nudiť. Sandra je moja najlepšia kamarátka už od škôlky. Chodili sme na tú istú školu až do teraz. Sandra išla na hudobnú školu. Má nádherný hlas a na spev obrovský talent. Nehovorím že neviem spievať. Teda nie je to najhoršie ale stále to je trocha falošné. Jej škola je na druhej strane Európy takže sa veľmi nevídame.

Ja: Ahoj

Sandra: Ahoj El tak povedz prijali ťa?

Ja: Prijali a neuveríš chodí sem aj môj brat a je to tu úžasné akoby som bývala v zámku aj izbu mám sama

Sandra: Vau ty sa máš. Ja mám spolubývajúcu ktorá nerobí nič iné ako sedí pri zrkadle.

Ja: To mi je jej ľúto

Sandra: Musím už ísť tak zatiaľ ahoj.

Ja: Ahoj

„Dominika poď!" započula som ostrý ale tlmený hlas spoza dverí. Čo tu robí mama nemala byť dole? Možno sa mi prišla ospravedlniť. V duchu som sa potešila.

„Áno mama. Och, prepáčte pani profesorka." ten hlas nemohol patriť nikomu inému ako Dominike.

„Nie sem nesmiete!" zakričal chlapčenský podráždený hlas nie som si istá ale asi patrí Alexovi.

„Alex má výnimočne pravdu pani Davis sem nesmiete chodiť.

„Smiem moja dcéra mala byť v tejto skupine!" chladne povedala moja mama a mne sa oči zaliali slzami takže sa mi nechce ospravedlniť. Nemala som si robiť plané nádeje iba ma chce vymeniť s Dominikou.

„Alex poď nechaj to tak nič s tým neurobíš" ozval sa jemnejší hlas ktorý patril určite Sisi.

„Nie. Sisi choď do izby." povedal kľudnejšie.
„Čo sa tu deje?" ozval sa Austinov chrapľavý hlas.

Po špičkách som prešla ku dverám a priložila na ne ucho aby som lepšie počula.

„Profesorka chce vymeniť Lukovu sestru." znova sa ozval podráždený Alexov hlas.
„Za koho chce vymeniť moju sestru!?" zrúkol Luke ktorý podľa toho ako dychčal práve pribehol.

„Pani profesorka, Alex. A chcem Elu vymeniť za Dominiku." mama kľudne prehovorila.

„Prehoď Beatris ale nechaj Elu tú ti nedovolím preložiť. Alebo vieš čo radšej ich nechaj obidve. My nemáme moc radi nafúkané baby," povedal a výsmechom Luke.

„To teda nemáme" ozvali sa štyri hlasy naraz.
„Ideme Dominika uvidíme čo na to povie Ela-Melanie." počula som približujúci sa hlas a kroky. Kým som vstrebala slová ktoré vyslovila nie moja mama ale pani profesorka Davis.

Radšej ju budem považovať za profesorku. Toto nie je mama akú poznám. Takto ma rana na srdci ktorú tam zanechala mama bude menej bolieť. Ani čo by som sa nazdala dvere sa rozleteli a mňa silno udreli do hlavy až som spadla na zem.

----------------------------------
Ahoj

Dúfam že sa časť páčila. Ďakujem za hviezdičky\ VOTE, komentáre, prečítania a Follow.
Kapitoly budem pridávať asi raz do týždňa možno dva krát :-D.

Ak niekde nájdete v príbehu chybu kľudne ju napíšte do komentáru. Budem sa snažiť písať čo najsprávnejšie :-D.

To však neznamená aby ste nepísali aj normálne komentáre :D. Poteším sa každému VOTE, komentáru, prečítaniu či Followu :-D.

Vaša Miška