Hate My Boss !

Shop

,,Čo zas ?" Zdvihol mobil a otočil sa k oknu. V momente ako sa prerušil náš očný kontakt, som sa cítila slobodná.

,,To čo ste za idiotov neviete bezo mňa už vybaviť ani jednu posratú zákazku ?" Pobzdychol si. Ja som to brala ako príležitosť na útek. Vyšla som s kancelárie. Daisy tu nebola. Vytiahla som nejaké dokumenty, aby som sa zamestnala. Potom som si spomenula na SMS-ky. Z veľkou dávkou nevôle, no pri spomienke na to že je moja rodina v ohrození som to musela urobiť. Schmatla som prvé dokumenty ktoré mi padli pod ruku, neprezerala som ich. Srdce mi búchalo do hrude ako zvon. A prepadli ma obavy aby ma niekto neprichytil. Rychlo som tie papiere prefotila a prehla dva krát na polovicu. V momente ako som ich zastrčila do klokanky otvorili sa dvere na výtahu a von vystúpila Daisy. Keď ma zbadala hneď sa zamračila.

,,Čo tu robíš ?" Ovalil ma studený pot.

,,Hľadám dokumenty, ktoré je potrebné prekontrolovať. Potrebujem sa zamestnať." Na jazyku ma pálila veta, čo jej je do toho. Ale okamžite som ju zavrhla,  pretože by to mohlo vzbudiť podozrenie.

,,Na, tieto treba skontrolovať, prepísať a dať podpisať Chrisovy." Vytiahla papiere zo šuflíka a podala mi ich. Pohŕdavo na mňa pozrela keď vyslovila jeho meno. Čo si tym chcela dokázať ? Som sim si istá že menom ho smie oslovovať len keď si to spolu rozdávajú. A ani tomu moc neverím. Vzala som dokumenty a pobrala sa späť do Christianovej kancelárie. Zdvihol na mňa zrak. Stále telefonoval ale bolo mi to srdečne jedno. Sadla som si za svoj stôl a začala sa hrabať v papieroch. Bola som taka zamyslená, ani neviem ako dlho nad tym sedím. Zo zamyslenia ma vytrhol zvláštny pocit. Cítila som že ma prepaľuje očami, no ani omylom som nezdvihla hlavu knemu. Zahľadela som sa do papierov a uvedomila si že je to už všetko v poriadku. Vyrovnala som ich, postavila som sa a smerovala k jeho stolu. No nešla som k nemu postavila som sa oproti nemu za druhú stranu stola.

,,Už som to skontrolovala a poopravovala, už je potrebný len váš podpis." Položila som papiere pred neho. Nemohlo mi uniknuť že ho prekvapilo moje oslovenie, ale nijak na to nereágoval. Pozrel do papierov a začal ich podpisovať.

,,Ak už nemáte pre mňa žiadnu prácu rada by som išla domov." Prehovorila som neutrálne. Viem že mu došlo že hovorim o svojom byte.

,,K sebe domov nepôjdeš na to môžeš zabudnúť." Samozrejme čo iné som mohla čakať.

,,Prepáčte, ale byvať u svojeho šefa nie je vôbec profesionálne. Nechcem aby sa vo firme šírili o mne klebety." Uchechtol sa a pokrútil hlavou.

,,Prosím ťa prestaň s tým divadlom a oslovuj ma normálne. A na nejaké klebety sa môžem vysrať."

,,Nehrám žiadne divadlo. Sám ste si želali nech vas na pracovisku oslovujem pán Brawn." Frustrovane si prehrabol vlasy.

,,Dobre to by už stačilo ideme domov." Postavil sa od stola.

,,Nemusíte sa unúvať, ja si zavolám aj taxík." Povedala som lahostajne.

,,Nejdeš k sebe domov. Nerozumieš že je to tam nebezpečné. Moji chlapy už párkrát videli ako sa tam Breivick potuluje." Pri vyslovení jeho mena mi ostalo sucho v krku.

,,Ale potrebujem si zobrat aspoň nejaké veci, nemôzem donekonečna chodiť vo vašom oblečení." Prevrátil očami keď  som mu znova zavykala.

,,Zastavíme sa v obchode." Prehovoril, a chytil ma za lakeť a začal ma tahať k dverám.

,,No to ale nepôjde všetky doklady mám doma a do výplaty mám ešte skoro dva týždne." Znova som protestovala. Prešli sme k výťahu a už sa viezli smerom dole.