Vrátil som sa späť domov. Vyzul som sa a šiel som hore, do svojej izby. Sadol som si na posteľ a snažil som sa to všetko spracovať. Zrak mi znova spadol na tú gitaru. Vzal som ju do rúk a jednoducho som začal hrať. „I need somebody to hold me I need somebody to solve me I need somebody for loving I need somebody, I'm trying," spieval som. Do očí sa mi nahrnuli slzy. Položil som gitaru na bok a utrel si tvár. „Je všetko v poriadku, zlatko?" spýtala sa ma mama. Vôbec som si nevšimol, kedy prišla. „Nič nie je v poriadku, mama. Všetko sa kazí a ja tomu nedokážem zabrániť," zašepkal som a pokúsil som sa skryť v jej náručí.