Dreamers 1 - Men Cry Too

13th Chapter

Na príjazdovej ceste zaparkovalo čierne auto. Vystúpili z neho dvaja mladíci. Jeden nižší blonďavý a druhý vyšší, svalnatý a s krátkymi hnedými vlasmi. James a William.

Bol som doma už týždeň a ani som nečakal, že sa dotrepú. A teraz boli tu, asi iba preto, aby ma odtiaľto dostali späť do Londýna.

Zišiel som dole schodmi a otvoril som dvere. Nenechal som ich vojsť dnu. Vyšiel som von a nechal dvojicu, aby ma objali.

„Ahoj, Tom," pozdravil ma William.

„Čaute," vzdychol som si.

„Je všetko v pohode?" spýtal sa ma James.

„Nie, nie je, Jamie. Keby to bolo v poriadku, nezašíval by som sa tu," odvetil som.

„Ako sa má Ruth?" spýtal sa ma William.

„Zatiaľ je to fajn. Občas lepšie, občas horšie," odpovedal som.

„Pozveš nás aj dnu?" spýtal sa ma James.

„Iba ak ma nebudete presviedčať, aby som sa vrátil," odpovedal som a vošiel som spolu s nimi dnu. Sadli si do obývačky a ja som odbehol do kuchyne, aby som nám urobil čaj.

„Máme návštevu?" spýtala sa ma mama, keď zišla dole.

„Áno. Jamie a Will sa sem dovalili," vzdychol som si a odniesol som do obývačky tácku s čajom.

„Tommy, poď sem na moment," požiadala ma mama.

Šiel som za ňou do kuchyne. Posadila sa na stoličku a premerala si ma pohľadom.

„Nevyzerášmoc šťastne z toho, že sú tu," poznamenala mama.

„Iba som nečakal, že prídu. A som si istý, že prišli iba na to, aby ma prinútili ísť späť do Londýna," vzdychol som si.

„Sú to tvoji priatelia, Tommy. Pochopia to, keď nebudeš chcieť ísť," mama sa pousmiala a stisla mi ruku.

„Idem za nimi," zamrmlal som a vrátil som sa do obývačky.

„Ako ti je, Tom?" spýtal sa ma William.

„Striedavo oblačno," vzdychol som si.

„Prepáč, nerozumiem meteorológii," pokrútil hlavou William.

„Občas lepšie, občas horšie. Hlavne keď mi niekto pripomenie existenciu Ryana, Rebeccy a Ellie. Neznesiem myšlienku na nich. Som na pokraji zrútenia, prepáčte," povedal som.

„Čo ruka?" spýtal sa ma James.

„Bolí. Raz som sa snažil hrať na gitare, ale oľutoval som to," odpovedal som.

„Nesmieš s ňou hýbať, Tom. Iba si spôsobíš bolesť a nezahojí sa ti to tak, ako by sa malo," vzdychol si William.

„Ja viem," vzdychol som si.

„Čo vlastne teraz robíš?" spýtal sa ma James.

„Flákam sa ako ešte nikdy. Chodím po dome ako mátoha, chodím von, k jazerám, snažím sa pomôcť mame a píšem. Nemám chuť komunikovať s ľuďmi," odpovedal som.

„Niekedy ani nevyjde z izby," doplnila ma mama a položila pred nás na stôl koláče, ktoré včera piekla.

„Tak znova. Ako sa cítiš?" spýtal sa ma James.

„Na pokraji síl a psychického zrútenia, Jamie," odpovedal som.

Do debaty sa zapojilo zvonenie môjho mobilu. Okamžite som zrušil prichádzajúci hovor. Ryan to stále nevzdával.

„Kto to bol?" spýtal sa ma William.

„Ten kretén, ktorý to celé začal," odpovedal som a tým som si vyslúžil pohlavok od mamy.

„Mal by si s ním hovoriť, Tom. Ja viem, že mu to neodpustíš. Ale nemôžeš s ním naveky nehovoriť. Nemôžeš tu naveky trčať a ľutovať sa, lebo sa ti stalo zopár nešťastí v tej istej dobe. Keby sa to stalo s polročnými odstupmi, držíš hubu a krok," napomínal ma William.

Znovu sa ozvalo zvonenie môjho mobilu. Bol som pripravený zrušiť to, keď som si uvedomil, že to nie je Ryan. Bola to Rebecca. V mojom mobile uložená ako Becky s dvomi srdiečkami. So zaváhaním som to zodvihol.

„Haló," ozval som sa ako prvý.

„Ahoj, Tom. Tu Rebecca. Musím ti niečo povedať," povedal ženský hlas na druhej strane.

„Tak hovor," vyzval som ju.

„Za tie dve noci si bol dosť dobrý na to, aby si mi urobil decko," oznámila mi.

„Čo? Ja? Kedy?" nechápal som.

„Naša prvá spoločná noc v tvojej hotelovej izbe. Vo Viedni. Užili sme si," pripomenula mi.

„Pane bože," vydýchol som.

Becky zložila a ja som ešte chvíľu sedel ako obarený.

„Čo sa stalo, Tom?" nechápal James.

„Nielen že som podviedol ellu. Ja som rebeccu ešte aj nabúchal," dostal som zo seba a vyslúžil si ďalší pohlavok.

„Gratulujem, Thomas," William nado mnou len pokrútil hlavou.

„Čo teraz spravíš?" spýtal sa ma James.

„Postará sa o to dieťa," vyhlásila moja mama.

Niekto zaklopal na dvere. Vstal som a šiel som otvoriť. Tentoraz som stál zoči voči svojej bývalej priateľke, Elle.

„Ahoj, Tom. Prišla som si po veci," oznámila mi.

„Ellie... odpusť mi to... Posral som to," habkal som.

„Nedá sa to odpustiť, Tom. Urobil si priveľa," odvetila ella.

Spanikáril som. Rozbehol som sa hore schodmi a zatvoril sa do svojej izby. Sadol som si na koberec vedľa postele a rozplakal sa.

Sedel som tam tak dosť dlho. Stratený vo svojich myšlienkach som ľutoval všetko, čo som spravil.

Ozvalo sa klopanie na dvere. Nestihol som ani nič povedať. James proste vošiel dnu a sadol si vedľa mňa.

„Ella už odišla. A ja s Williamom pôjdeme za chvíľu tiež," oznámil mi.

„Prosím, zostaň," zašepkal som.

„William povedal, že už musíme ísť. Je zbytočné presviedčať ho o niečom inom. Zvládneš to, Tommy. Chápem, že je toho na teba priveľa, ale zvládneš to. Tiež si prechádzam svojimi sračkami. Ale snažím sa držať," povedal mi James.

„Nevedel som, že máš problémy," poznamenal som.

„Nikto zo skupiny to nevie. Nerád o tom hovorím," vysvetlil James.

„Prosím, povedz mi to," požiadal som ho.

„Po prvé: nedokážem s tým svinstvom prestať. Je to až príliš ťažké.
Po druhé: Emilia Black. Tá žena, ktorá mi pomáha. Posral som to s ňou. Emilia je vydatá žena a ja som od nej chcel sex... Ja... Od Sama som dostal, čo som si zaslúžil. Dobre po hube.
Po tretie: svojho synovca som ešte stále nevidel, len viem, že sa volá Maxim.
Po štvrté: som unavený a neviem, ako dlho v skupine ešte prežijem," vymenovával James.

„To stačí, james. Nepokračuj," zastavil som ho.

„Je ti teraz trochu lepšie?" spýtal sa ma James.

„Ani nie. Asi sa budem cítiť zle ešte aj za teba," pokrútil som hlavou.

„Odchádzam, james!" ozvalo sa zdola.

„Musím ísť, Tom. Drž sa," pousmial sa James, vstal a odišiel. Nechal ma samého s mojimi sebadeštruktívnymi myšlienkami.