Dreamers 1 - Men Cry Too

10th Chapter

Odchádzal som zo štadióna v Mníchove. Nedokázal som tam vydržať už ani päť minút. Eddy a Ryan znovu pili a mali oplzlé reči.

Neznášam to. Neznášam, keď to robia. Keď si zo mňa robia srandu, lebo som nízky a že moja priateľka sa rozhodla odísť odo mňa kvôli tomu. Dnes privrdili a povedali, že je dozaista lesbička.

Vybehol som odtiaľ najskôr, ako to šlo. Nezniesol by som ďalšie urážky.
Neviem, prečo s nimi celé roky zotrvávam. Mohol som dávno odísť. Mohol som mať dávno rozbehnutú sólovú kariéru. Ale stále som s nimi. Asi iba preto, lebo sa bojím byť sám.

Začul som za sebou kroky. Bolo to dosť divné, bolo veľmi neskoro. Asi bezdomovec, pomyslel som si. V parkoch ako je tento bývajú.

„Tom, čakaj!" kričal po mne.

Áno, v parkoch ako je tento bývajú bezdomovci, ale žiadny z nich by nedokázal kričať moje meno hlasom Ryana morefalla.

Zastal som. Čakal som, kým za mnou dobehne štíhly muž tmavej pleti. Hľadel som na zatiahnutú oblohu. Rovnakú, ako bol v tej chvíli môj úsudok.

„Vieš, že sme to tak nemysleli, Tom. Mala to byť sranda," vzdychol si Ryan.

„Ako pre koho," odvrkol som.

„Nechceli sme ťa uraziť, Tom," povedal.

„Tak nabudúce premýšľajte predtým, ako niečo také poviete," zasyčal som.

„Viem, že ma práve teraz asi úplne nenávidíš, ale chcem sa s tebou porozprávať. Ako kamoš, nie sok," povedal.

„Neviem, či potrebujem tento rozhovor," pokrútil som hlavou.

„Neznášam tento život v skupine rovnako ako ty, Thomas," povedal Ryan.

„Čo? O čom to hovoríš?" nechápal som.

„Vždy odídeš, aby si s nami nemusel byť. Hľadáš zámienky na to, aby si mohol byť bez nás. Naozaj nechápem, prečo ešte nie si sólista," vysvetlil.

Musel som sa naozaj veľmi prekonávať, aby som mu nič nespravil. Prehnal to. Dnes prekonal svoj osobný rekord v urážaní ma.

„Tiež neviem, prečo nie som sólista. Asi preto, lebo mám život v skupine rád," zavrčal som.

„Naozaj? Tak prečo potom vždy odchádzaš, keď sa bavíme?" spýtal sa ma. Trafil klinec po hlavičke a odrazu som mal strach, či mu môžem povedať pravdu.

„Pretože neznášam alkohol. Tá látka mi zničila život už dostatočne," odpovedal som.

„Hlavne že ty piješ!" zasmial sa Ryan.

„Áno, a keď pijem, všetko sa serie!" pripomenul som mu.

„A vieš, čo na alkohole neznášam ja?" spýtal sa ma, „po prvé, keď ho je málo. Po druhé: ten človek, ktorý nás dal pred piatimi rokmi do jednej skupiny musel byť na mol. A vieš, ako som na to prišiel?

Eddy je dievčatko, ktoré sa tvári strašne drsne. Chrapľavý hlas a tetovania nerobia chlapa, keď si stále neskutočne milý, slušný a máš dlhé kučierky.

William je až moc dobrý. Nefajčí, nepije, nedroguje, má len zopár tetovaní a myslí si, že aký je on športovec, keď chodí behať a dvíhať činky. A potom to vždy dorazí hamburgerom a kolou. Úplne dokonalý chlap. A najviac neznášam, keď sa špára v nose. Myslím, že rozum hľadá moc vysoko, keď od začiatku roka vystriedal tri baby.

James je debil. Ešte aj podľa vlasov. Blonďavý debil, ktorý ešte stále nepochopil, že ciga mu uľahčí život. Navyše je to aj obyčajný klamár. Všetkým rozpráva, ako on len prestal fajčiť, ako mu je dobre, a popri tom v uličke s kamošmi húli ako starý dedo. Úroveň základnej školy. A ešte keď mu ty nahováraš, že dobre urobil, keď s tým prestal, to je tutovka!" rozhovoril sa Ryan.