Dreamers 1 - Men Cry Too

5th Chapter

„Prečo si stále ticho?"spýtal sa ma Ryan.

Celú cestu som neprehovoril. Boli sme už iba pár kilometrov od môjho rodného mesta.

„Nemám chuť rozprávať sa, Ryan," vzdychol som si.

„Okej, klamať ti ide dobre asi ako škôlkarovi. Teraz pravdu," vyzval ma Ryan.

„Ryan, mám strach," povedal som.

„Z čoho?" spýtal sa ma.

„Neviem, čo sa stane, keď prídem domov, čo bude, keď sa vrátim na tour, neviem, čo bude, keď budeme musieť ísť do Ameriky, neviem, čo sa stane. Jednoducho sa bojím budúcnosti," odpovedal som.

„Všetko dobre dopadne, Tom. Ver mi," Ryan sa pousmial a odbočil.

„A čo ak nie? Vieš, prednedávnom som mal sen. Nočnú moru. Akoby som v nej niekoho zabil. Mal som na rukách krv a videl som tvoju tvár. Tvoju a maminu. Nejaký podivný hlas za mnou neprijemne šepkal nejaké slová. Vlastne dva hlasy. Ten prvý, hrubší hlas vravel 'zradca' a ten druhý, vyšší hlas, hovoril 'budeš pykať'. Ja neviem, čo to malo byť. Nikdy som neveril na osud alebo na nejaké šialené predpovede. Ale toto je naozaj divné," vysvetlil som mu.

„Iba sen, Tom. Rady si zahrávajú s ľudskou mysľou a nechajú ťa myslieť si, že sú to veštby," pokrútil hlavou Ryan.

Odbočil na príjazdovú cestu k žltému domu a zastavil. Vystúpili sme, Ryan mi podal veci. Prehodil som si ruksak cez plece a šiel som k dverám.

„Tommy," oslovil ma ešte Ryan a ja som sa obzrel jeho smerom, „drž sa, kamoš."

„Ďakujem, Ryan. Za všetko," usmial som sa a zazvonil som na zvonček pri dverách.

O chvíľu mi otvorila nízka tmavovláska v modrom tričku a neuveriteľne silno ma objala.

„Tommy, ty si doma!" zašepkala. Úplne som počul radosť v jej hlase.

„áno, som tu, mami," usmial som sa a opätoval jej objatie.

„Nevedela som, že prídeš," poznamenala.

„Chcel som prísť čo najskôr, mami. Chcel som byť tu, s vami. Navyše, týždenný oddych od alkoholu mi neuškodí," usmial som sa.

začul som, ako niekto bežal dole schodmi. Čiernovlasé dievča na mňa vyvalilo oči.

„Čo tu robíš, Tom?" spýtalo sa ma.

„Nemôžem raz za čas prísť na týždeň domov za rodinou, Lynn?" spýtal som sa jej.

„Okej, beriem," zdvihla ruky na znak toho, že sa vzdáva.

Šiel som ju objať. Moja mladšia sestra bola úžasný tvor. Mala síce len pätnásť, ale dokázala mnoho vecí, ktoré som nevedel ani ja. Napríklad tancovať. Bola úžasná tanečnica.

„Je doma aj Lorry?" spýtal som sa.

„Je hore, vo svojej izbe. Ale na tvojom mieste by som bola opatrná. Veľmi opatrná," upozornila ma Lynn.

„Stalo sa ešte niečo, o čom neviem?" spýtal som sa.

„Rozišla sa s Fredom," vysvetlila Lynn.

„Škoda, bol to milý chlapec," povzdychla si mama.

„Seriózne, Tom, nechoď za ňou, ak si vážiš vlastný život," varovala ma Lynn.

„Iba si dám veci do izby," ubezpečil som ju a šiel som na poschodie.

Otvoril som dvere na jednej z izieb. Vošiel som dnu a obzrel sa okolo seba. Všetko tam bolo ako kedysi. Býval to môj malý svet, kde som sa kedysi učil hrať na gitare a napísal som tu svoje prvé piesne.